Spútať, provokovať a mlčať

„Som zbraň na prenájom.“ Cynická veta z úst najoslavovanejšieho módneho fotografa 20. storočia sa stala podobne notoricky známou ako jeho snímky. Chladné, agresívne, erotické, s leskom glamour a krutou eleganciou odhalených žien na vysokánskych opätkoch.

Nič nechutí zvodnejšie ako zakázané ovocie. Nehovoríme o nevinných tabu. Hovoríme o Helmutovi Newtonovi, o sexuálnej dekadencii, sadomasochistickej atmosfére, a to vyzdobené spoločenskou smotánkou v luxusných hotelových foyer. Prirátajte si k tomu ešte Brassaiovo nočné svetlo, avantgardný Berlín 20. storočia a divokú fantáziu na tému žena. Žena ako krotiteľka koní, ako bohémka s cigarou, rebelka, bojovníčka s obuškom vedľa prirodzenia, žena unavene odvisnutá na chladničke, odpadávajúca nad sporákom.

Samozrejme, vždy obnažená, zvodkyňa, vodkyňa. A najlepšie dve - tri ženy spolu. V Newtonových očiach boli ženy fascinujúce nemilosrdné bytosti s pohlcujúcim výrazom v tvári a s hypnotizujúcou aurou femme fatale.

Fotograf rovná sa voyeur

Tieto rôznorodé polohy žien a tiež rozmanité polohy Newtonovej tvorby prináša objemná kniha Helmut Newton Work – Dílo. Čitateľ v nej nájde všetky známe kapitoly fotografovej tvorby - Veľké akty, Figuríny či Portréty a ďalšie. Ak si niektorí spomenú na rovnako nazvanú putovnú výstavu spred štyroch rokov, vyňuchali dobrú stopu.

Newtonove ženy nesú v sebe viacero -izmov spojených s erotikou a najmä so sexuálnymi deviáciami - fetišizmus, sadizmus, masochizmus. Newton, ktorého pre toto zobrazovanie „nežného“ pohlavia ukrižovávali feministky, sa tváril nevinne: ja nič, ja fotograf, ja nič, ja nástroj podvedomia. A fotograf rovná sa pre Newtona voyeur. „Ak fotograf povie, že nie je voyeur, je idiot! Bolo by lepšie, keby taký fotograf netrápil svoj nástroj,“ povedal dávnejšie v rozhovore pre SME.

Škorpiónovo kyvadlo

V kožených kabátoch, čiernych rukaviciach a prísnych tmavých okuliaroch, s telami našponovanými ako raketa pred výstrelom, s večne vypadávajúcimi bradavkami a cigaretou.

Helmut Newton by posledný októbrový deň oslávil 87. narodeniny. V knihe Work sa však namiesto dňa narodenia udáva znamenie zverokruhu: škorpión. Tomu sa prisudzuje slabosť na extrémy. Aj bez toho, aby sme prepadli astrologickému výkladu a teórii ascendentov, Newtonovo kyvadlo naozaj hľadá tie najextrémnejšie polohy, nespútane sa hojdá medzi sväticami a dominami, obeťami a agresorkami, bielymi plášťami s kapucňami a vypasovanými korzetmi. Samozrejme, tú tmavšiu polohu má Newton oveľa radšej.

Hoci Newtona nezaujímali galérie a múzeá, bol umelcom, presne preto, že bol o krok vpred. Rozdiel medzi ním a iným, v 70. a 80. rokoch presláveným provokujúcim módnym fotografom Guy Bourdinom, bol vo farbe: Newton dáva prednosť monochrómom, Bourdin nechal preniknúť na fotografiu farbu, najlepšie krikľavo červenú.

Obidvoch však zbožňovali prestížne módne časopisy. Ich čitateľkám prinášali snímky, ktoré ich chytili pod krk a v zovretí im šepkali tú omieľanú otázku: čo je pornografia a čo je umenie? Kde sa končí fantázia a kde sa začína túžba? Dráždivé otázky obaľuje Newton do surreálnej atmosféry, lascívnosť zjemňuje iróniou.

Presná strela

„Podľa môjho názoru sa fotograf má správať ako dobré dieťa: má ho byť vidieť, ale nemá hovoriť,“ cituje kniha Newtonov názor na prácu fotografa, ktorý znie ako nahratý z úst Nietzscheho. „Som presvedčený o tom, že fotografia nepotrebuje nijaké vysvetľovanie, iba ak by šlo o reportážnu fotografiu či fotoromán. Inak celkom postačuje, ak je na nej uvedený dátum, miesto a názov,“ uvažuje fotograf ďalej.

Tak podobne je to aj v knihe Work. Úvody k jednotlivým kapitolám nepresahujú desať riadkov, popri anglických a poľských textoch aj české. K tomu pár strán o tvorbe Helmuta Newtona na začiatku knihy, na záver krátka biografia a zoznam výstav. Presne v Newtonovej viere, že menej je viac.

Napriek tomu alebo skôr práve preto bude čitateľovi táto kniha ešte pár dní a najmä nocí mátať v mysli.

Ako presne vystrelený náboj zo zbrane na prenájom.