Áno, je to tá Téma, ktorá po septembri 2001 mala veľkú Stopku pred vchodom do kinosál. Časy sa menia, dnes jej patrí hlavný ťah. Len je trošku náročná, a tak filmári občas ťarbavo balansujú medzi poučkami z Koránu a predpismi CIA. Na takéto akrobatické kúsky si trúfol aj Gavin Hood.
Globálne lano
„My Arabi máme porekadlo: Každé ráno zbi ženu, veď ona už vie, prečo.“ „A viete, čo hovorí Shakespeare? Ten, kto je natiahnutý na škripec, ti povie čokoľvek, čo chceš počuť.“ Dialóg z Rendition je príznačný pre celý film. Odvčera sa premieta v slovenských kinách pod názvom Unesený.
Rendition odkazuje k termínu extraordinary rendition, ktorý označuje mimoriadne vydávanie osôb podozrivých z terorizmu z krajiny, kde sú zachytení, do ich domácej krajiny alebo do inej krajiny, kde môžu byť vypočúvaní či zadržiavaní pre získavanie informácií. Ak sa vám zdá táto definícia krkolomná, povedzme si to na názornom príklade z Uneseného: v Kapskom Meste sa Egypťan žijúci v Amerike rozlúči s kolegami z konferencie, zavolá z taxíka rodine do USA, vkročí na letisko, oplieska 70 dolárov v duty free shope... lenže manželka so synom ho na americkom letisku čakajú zbytočne. Blbé, zúfalé a najmä – podozrivé.
Čierne vrece, do ktorého ho z ničoho nič zakuklili na letisku, je ešte vek nevinnosti. Nasleduje vypočúvanie, týranie, elektrické šoky v podzemí, ako skopírované z hororu Hostel.
Až na tie reálne kulisy: nariadením extraordinary rendition sa americká administratíva počas vojny proti terorizmu naozaj oháňala, keď potrebovala vysvetliť obvinenia z mučenia. Hviezdy protestovali, humanitárne organizácie prinášali kritické správy o podmienkach zadržaných a filmárov už tiež nebavilo mlčky sa prizerať Bushovej politike. Museli by sme veľmi urputne zatvárať oči, aby sme nevideli zopár svedectiev o tom, aké to je, byť hodený do miniklietky zvanej väznica. Bez vysvetlenia, dôkazov, bez práv a bez rešpektu, ale s dávkou tvrdých rán. Vojna je vojna?
Možno si spomeniete na meno Khaled el-Masri alebo na film Michaela Winterbottoma Cesta na Guantánamo. Podobnú cestu sleduje aj Unesený od Gavina Hooda, juhoafrického režiséra, ktorý s odzbrojujúco srdcervúcim filmom Tsotsi rozcítil aj Americkú akadémiu a Oscara.
Utopené v príbehu
Keďže jedna dejová niť je po Syriane na dobrý politický triler málo, aj v Unesenom sa hutne prepletajú príbehy, až sa divák čuduje, prečo sa tam nezmestilo napríklad aj globálne otepľovanie. Aby sa divák nenudil, hodí sa porušiť chronológiu. Dostaneme aj to. V každom prípade, ak si má návštevník kina vybrať medzi Uneseným a ďalším podobne naladeným politickým trilerom Kráľovstvo, Unesený to vyhráva už len preto, že Zlo a Dobro tu nie sú tak absolútne preddefinované ako z fantasy.
Okrem uneseného je dôležitou postavou analytik CIA Freeman (Jake Gylenhaal), ktorý má ďaleko od lojality. Na pomoc prichádza aj šéf mučiacej, pardon, vyšetrovacej jednotky kdesi v Afrike, ktorému z domu zmizne dcéra Fatima.
Vyzerá, že sa dobrovoľne nechala uniesť romanticky smutným motorkárom, ale keď zaparkuje pre mešitou, vráti nás do reality - ku Koránu, k Alahovi, k džihádu a k otázke: „Čo ste urobili s jedinou zbraňou, ktorú vám Alah dal, s vlastným telom?“ Ešte je tu oceľovo chladná lady zo CIA (Meryl Streep), ktorú nerozcíti mučenie bez dôkazov, lebo bez toho by vraj v Londýne bolo o 7000 ľudí menej. „A ja mám vnúčatá v Londýne,“ zdôvodňuje americkú politiku.
Ale Rendition nie je o tom, kto má kde vnukov. Skôr o tom, že keď rozmýšľame cez vnukov, vnímame veci celkom inak. A pri čakaní na vnukov radí načúvať milovníkom diagramov, akým je Freeman: „Ukážte mi diagram, nech vidím, koľko relevantných informácií sme zistili pri stovkách týraných ľudí?“
