Zástupcovia veľkých vydavateľstiev v spolupráci s políciou zaútočili na hudobných pirátov. Administrátor servera Oink, cez ktorý sa dalo dostať k novým albumom skôr než oficiálne vyšli, bol zatknutý a jeho počítače zhabané.
„Táto stránka je zavretá v dôsledku kriminalistického vyšetrovania pre podozrenie na nelegálne šírenie hudby.“ Tento nápis nájdete na www.oink.cd. Svieti tam od utorka, keď si po 24–ročného správcu tohto servera prišla polícia. Po záťahu, ktorému predchádzali dvojročné prípravy a pátranie, sa okamžite začali diskusie o tom, či ide o úspech oficiálnej legislatívy, alebo o jej zlyhanie.
Na hrane zákona
Oink fungoval na princípe uzavretého komunitného servera zameraného na hudbu. Dostať sa dovnútra dalo iba na základe pozvánky. Tú mohli z celkového počtu 180–tisíc členov poskytnúť iba tí, ktorí ostatným často ponúkali možnosť dostať sa k čerstvým albumom. Exkluzívnym a z pohľadu hudobného priemyslu veľmi nebezpečným práve tento server robilo, že často išlo najmä o nahrávky, ktoré na svoje oficiálne vydanie ešte len čakali.
V čom je zdroj konfliktu? Čisto technicky vzaté, copyrightový materiál sa na Oinku fyzicky nenachádzal. Neboli tam žiadne empétrojky, iba takzvané torrenty – linky na originálne albumy (viď infografika). Navyše jediné peniaze, ktoré mladý administrátor servera získaval, boli dobrovoľné príspevky na prevádzkové náklady. Živí sa ako IT technik v istej nadnárodnej spoločnosti. Vo voľnom čase iba vytvoril priestor na zdieľanie novej hudby, o samotnú výmenu dát sa starali jeho členovia.
Zástupcovia IFPI, spoločnosti zastupujúcej záujmy nahrávacieho priemyslu, to vidia ako ďalšiu dôležitú vyhratú bitku vo vojne s pirátmi: „Oink bol centrálou nelegálneho šírenia nahrávok ešte pred ich vydaním online. To nebol prípad kamarátov vymieňajúcich si hudbu pre radosť. Bola to celosvetová sieť, ktorá získavala hudbu, na ktorú nevlastnila práva a šírila ju ďalej cez web,“ stojí v oficiálnom stanovisku Jeremyho Banksa, šéfa protipirátskeho oddelenia IFPI.
Ten ďalej uvádza, že len v roku 2007 Oink ponúkal vyše šesťdesiat albumov známych hudobníkov a pripravil tak nahrávací priemysel o veľké peniaze.
Ako je to možné?
Druhá strana má na vec iný pohľad. Podľa nej ide o nebezpečný precedens, keď má jeden človek znášať zodpovednosť za tisícky iných, a porušenie zásady prezumpcie neviny. Ľudia z britskej a holandskej organizácie Pirate Party tvrdia, že nahrávací priemysel znervóznel po tom, čo niekoľkí hudobníci začali skúšať alternatívne spôsoby distribúcie svojich nových albumov (Paul McCartney, Prince a Radiohead) a hackerom sa podarilo získať oficiálny web www.ifpi.com.
Podľa názoru z tejto strany barikády by sa ľudia v IFPI mali zamyslieť skôr nad tým, ako je vlastne možné, že do rúk pirátov sa dostávajú oficiálne nahrávky skôr ako na pulty predajní. „Môžu pochádzať rovnako od nespokojných zamestnancov alebo od samotného vydavateľa z marketingových dôvodov a v takom prípade nemôžu byť považované za nič nezákonné.“
Prípad Oink je ďalším dôkazom, že hudobný biznis sa radikálne mení a výklad autorských práv je komplikovaná vec. V BBC sa objavili varovné vyhlásenia, ako chcú firmy spolupracovať s internetovými providermi pri pátraní po ďalších nelegálnych šíriteľoch hudby, no torrentových serverov stále pribúda. Ešte to bude napínavý súboj.
Kliknite - obrázok zväčšíte.