Intrigy, rodinné nezhody, boj o dedičsto a moc. Film Červené víno natočený podľa románu Františka Hečka je ságou rodiny Habdžovcov. Sledujeme životné príbehy niekoľkých generácií rodiny, ktorá žije v západoslovenskej vinohradníckej dedine. Najstarší syn Urban utiekol z domu, aby so svojou mladou ženou, ktorú si zobral proti vôli rodičov, začal samostatne žiť a hospodáriť vo Vlčindole.
Aj mladší brat Mikuláš uteká z domu. Urbana vo Vlčindole čakajú okrem niekoľkých chudobných spojencov nepriatelia, hrozí mu dražba. K nešťastiu prispieva aj vojna. Výborné herecké výkony, poctivé spracovanie a skvelá hudba Zdeňka Lišku predurčili film k diváckemu úspechu.
Denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 70. rokov nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vám spolu so Slovenským filmovým ústavom priniesli najlepšie filmy rokov osemdesiatych. Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 99 korún. Ďalšie informácie o edícii a objednávkový formulár nájdete na www.dvd.sme.sk. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Neodporúčam piť prášok do pečiva
 |
| Štefan Kvietik. Foto: SME/Pavol Funtal |
Na film Červené víno spomína hlavný predstaviteľ ŠTEFAN KVIETIK (73), ktorý stvárnil postavu Urbana.
Čo pre vás znamená film Červené víno?
Ako som sa už viackrátkrát vyjadril, som veľmi rád, že tento film vznikol. Toto dielo bez veľkého zveličenia prezentuje defilé slovenského herectva. Je radosť dívať sa na každú postavu, na každého herca, s akým odovzdaním, s akou úctou a s akým nasadením ponúkol svoje danosti, talent, svoje ambície pre to, aby mal film u divákov čo najlepší ohlas. Nielenže je tematicky veľmi zaujímavý, ľudsky, charakterovo a obsahovo bohatý, ale prezentuje sa tam kus našej povahy, našej histórie, nášho života. A hlavne - podľa môjho skromného názoru - vonia to človečinou.
Postava Urbana vám absolútne sadla. Aký ste k nej mali vzťah?
Aký vzťah má človek k postave, ktorú stvárňuje, to dokumentuje výsledok, nechcem osebe hovoriť v tomto zmysle. Pre mňa mala táto postava neobyčajný dramtický náboj a dostala aj veľký priestor. Robil som to s veľkou láskou. Postava mi bola blízka nielen svojou filozofiou, ale aj činnosťou, ktorej sa venovala, mám na mysli vinhradníctvo, dotyk s prírodou. V mladosti, ale aj neskôr, som bol s vinohradníctvom v kontakte.
Dokázali by ste teda spracovať vinič, vyrobiť zneho víno?
Práve to som chcel naznačiť. Vzťah k vinohradníctvu vidno aj z toho, ako sa človek postaví k sudu, ako vezme hever, ako sa v pivnici pohybuje. Mal som predkov, ktorí sa vinárstvom zaoberali. Nemal by som problém vyrobiť takýto mok, ale nemám tú šancu a pri dnešnej konkurencii by som asi neobstál.
Pokiaľ ide o konflikt otca a syna vo filme, je to podľa vás častý jav?
Nebolo to podľa mňa nič výnimočné, takého vzťahové relácie určite existovali, existujú a budú existovať.
A váš vzťah k autorovi predlohy, Františkovi Hečkovi?
Som predovšetkým vďačný, že jeho pero napísalo tento román. Nemôžem však opomenúť, s akou láskou, porozumením a umeleckým vkladom spracoval tento materiál nebohý režisér Andrej Lettrich. Má veľký podiel na tom, že Hečkov román dostal filmovú podobu v takejto výraznej umeleckej kvalite.
Natáčalo sa vo Svätom Jure.
Áno, domček, vktorom sme bývali s pani Vášáryovou, sme tam my, filmári, postavili.
Červené víno na obraze bolo dosť svetlé. Bolo to ozajstné víno?
Pripomenuli ste mi malý technický problém, ktorý mal kameraman Tiborko Biath. Vínko malo na obraze trochu inú farbu, ako malo mať, nebol s tým spokojný. Keď to videli prvýkrát v projekcii, farba vína jednoducho nebola živá, preto tam pridávali farebný prášok do pečiva. Nebola to bohvieaká predstava, keď človek dvíhal pohár. Nikomu neodporúčam piť prášok do pečiva, aj keď je farebný.
Vo filme sú krásne zábery na vinohrad, na dozreté hrozno. Ľudia sa v tejto lokalite vinohradníctvu venujú dodnes.
Je to istá sága rodov, histórie našich slovenských rodín, ktoré sa pretĺkali, pretĺkajú sa a budú sa pretĺkať životom. Patrí to do pamätníka histórie života našich ľudí.
Má podľa vás tento film čo povedať aj najmladšej generácii?
Nechcem vnucovať svoje pohľady, ale podľa mňa práve pri ponuke, ktorá je na tácke pre mladých ľudí, mám pocit, že tie bytosti, ktoré majú citlivé srdiečko a dušu a nevnímajú život povrchne alebo len tak z trolejbusu, môže tento film osloviť.
Vo filme si zahrala celá plejáda výborných hercov, mnohí už nežijú alebo sa už dlhšie nikde neobjavujú, tento film nám ich pripomenie.
Keby niekto chcel mapovať isté obdobie v umeleckej filmovej produkcii, tak Červené víno je dobrý materiál. Je to naozaj defilé slovenského herectva. Predloha je vzácna aj tým, že sa v nej vo vysokej kvalite a vo veľkom rozsahu mohlo prezentovať toľko vynikajúcich herečiek a hercov. Mnohých to obohatilo o dimenziu, ktorú inde nemohli využiť. Tento film poskytol hercom vzácnu príležitosť. Keby sme išli po sekvenciách a detailoch a sledovali jednotlivé postavy, mám pocit, že tam niet hluchého miesta, každá postava je plnokrvná, pravdivá. Svedčí to asi o tom, že každý z nás to robil z celej duše a z celého srdca. Myslím, že výsledok tomu nasvedčuje.
Iris Kopcsayová
Nadčasový silný príbeh
Pohľad novej generácie - Martina Baranová (28),advokátka
Keď sa spomenie tento film, vždy si vybavím slovenskú dedinu plnú tragédie, boja o moc a smútku, ktorému sa v tomto smere nehodí prirovnanie vznešený. Aj keď by sa mohlo zdať, že prvotné pocity sú negatívne, opak je pravda. Je to jeden z najlepších slovenských filmov, ktorý priamočiaro, naturálne a až násilne tragicky vykresľuje životné príbehy niekoľkých generácií rodiny Habdžovcov, ich večný zápas s utrpením, ktoré už asi ani nemôže byť väčšie a predsa... Žiadne zbytočné slová a nezrozumiteľné poetizmy, ale obyčajní ľudia v podaní tých najlepších hercov (ešte stále mám zimomriavky pri myšlienke na Š. Kvietika a E. Vášáryovú, ktorým to jednoducho musíte veriť) v okove intríg, rodinných nezhôd a boja o dedičstvo. Je až zvláštne, že film, ktorého dej je vystavaný na toľkom utrpení, dokáže zanechať taký silný emotívny zážitok. Je to nadčasový, silne pocitový príbeh a nebojím sa povedať, že možno slovenský Amarcord.
Pri nakrúcaní Červeného vína sme mali dobré jurské biele
Keď sa na jeseň prejdete do Svätého Jura, akoby ste sa ocitli v Hečkovom Červenom víne. Nájdete tam také isté vinice s dozretým hroznom a miestami aj podobné domčeky ako vo filme. Zišli sa v ňom najlepší slovenskí herci, možno preto je Červené víno také populárne aj po rokoch. "Nakrúcalo sa v Jure, za rôznych podmienok, aj v teple, aj v treskúcej zime," spomína dnes už osemdesiatročný Ivan Krivosudský. "Ale celá tá práca bola pre mňa nesmierne vzácna, vážim si všetkých, ktorí na filme spolupracovali, bola to nádherná partia, tvorivá atmosféra. Nesmierne dobre som sa tam cítil a veľmi rád na to nakrúcanie spomínam. Moja postava bola krásna, taký človek, ako sa hovorí zo života, zo zeme vyrastený. Prirástol mi k srdcu, Nehreš."
V obraze museli piť červené víno, ale keď sa skončil záber a zaznelo "stop, ideme ešte raz", víno sa nalialo znovu do veľkého krčaha. "Čiže to sa nedalo piť, už bolo tak spančované, že my sme radšej pili biele víno, ktoré sme si tam kupovali. A veľmi dobré sorty mali, pamätám sa doteraz," vraví Ivan Krivosudský, ktorý je znalcom - už dlhé roky má chatu vo vinohradníckej oblasti neďaleko Pezinka.
Vo filme si s ním zahral aj jeho kamarát a častý herecký kolega, kedysi populárny Eduard Bindas. Do Bratislavy prišiel pred 60 rokmi. Ako východniar zo Strážskeho sa mladý herec zrazu ocitol v príbehu, ktorý sa odohrával v úplne inom prostredí, na západoslovenskej dedine. "Pre mňa to bolo také nóvum," spomína. No predloha mu nebola cudzia. "Hečkovo Červené víno, to je obsahovo jedna rapsódia. Škoda, že ma režisér Lettrich neobsadzoval častejšie, ale vtedy mal každý režisér svojich hercov a ja som bol Bielikov herec. Bol som tiež zaškatuľkovaný v roliach esesákov."
V netypickej úlohe sme vo filme videli aj mladú krásnu Zuzanu Kocúrikovú. "Pre mňa to bolo veľmi smiešne, lebo som hrávala samé extravagantné, zvláštne tajomné ženy a pán režisér Lettrich ma obsadil do roly sedliačky. Hepa sa volala, to si pamätám. Takú úlohu som v živote hrala len dvakrát, v Červenom víne a potom ešte v inscenácii Ťapákovci. Zgustla som si na tom, keďže to bolo v mojej filmovej kariére veľmi zriedkavé." Vraví, že ako žena si pri natáčaní červeného vínka veľmi neužila. "Pitie bola špecialita chlapov. A vtedy ani nebolo kedy piť, vtedy sa veľa pracovalo."
Filmy, ktoré tiež vznikli v roku 1976
- Pan Klein (Fr./Tal.), réžia: Joseph Losey, hrajú: Alain Delon, Jeanne Moreau
- Posledný magnát ( USA), réžia: Elia Kazan, hrajú: Robert De Niro, Tony Curtis, Robert Mitchum
- Maratónec (USA), réžia: John Schlesinger, hrajú: Dustin Hoffman, Laurence Olivier, Roy Scheider
- Buffalo Bill a Indiáni (USA), réžia: Robert Altman, hrajú: Paul Newman, Geraldine Chaplin
- Ctihodné mŕtvoly (Tal./Fr.), réžia: Francesco Rosi, hrajú: Lino Ventura, Marcel Bozzuffi, Max von Sydow
- Zastavenie na Missouri (USA), réžia: Arthur Penn, hrajú: Marlon Brando, Jack Nicholson
- Nemý film (USA), réžia: Mel Brooks, hrajú: Mel Brooks, Liza Minnelli, Marcel Marceau
- Začať znova (Fr.), réžia: Claude Lelouch, hrajú: Catherine Deneuve, Anouk Aimée
- Casanova di Federico Fellini, II (Tal./USA), réžia: Federico Fellini, hrajú: Donald Sutherland, Tina Aumont
- Všetci prezidentovi muži (USA), réžia: Alan J. Pakula, hrajú: Dustin Hoffman, Robert Redford
ik
Fakty o filme
1976, farebný, 144 minút
Réžia: Andrej Lettrich
Námet: František Hečko
Scenár: Jozef Bob, Andrej Lettrich
Kamera: Tibor Biath
Hudba: Zdeněk Liška
Hrajú: Štefan Kvietik, Emília Vášáryová, Ivan Rajniak, Karol Machata, Július Vašek, Ivan Krivosudský, Dušan Blaškovič, Ľudovít Greššo, Jozef Čierny, Zdena Grúberová, Eva Krížiková, Zuzana Kocúriková, Oľga Adamčíková, Zuzana Brestovanská, František Kovár, Mikuláš Ladižinský, Vladimír Durdík, Viktor Blaho, Jaroslav Rozsíval, František Desset, Eduard Bindas, Eugen Fekete, Karol Černík, Ladislav Fecko, Vlado Kostovič, Vladimír Durdík, ml., František Zvarík, Brigita Hausnerová, Michal Dočolomanský
Na prelome 60. a 70. rokov dala dramaturgia príležitosť vyniknúť inovatívnym režisérom ako Stanislav Barabáš, Martin Hollý alebo Juraj Herz, ktorí pre televíziu nakrútili filmové adaptácie diel svetovej klasiky oceňované v zahraničí. Po novátorských 60. rokoch sa do popredia dostáva, v lepšom prípade, konzervatívnejší prístup k filmovej reči a spracúvaniu námetov. Bolo to ideálne obdobie pre tradicionalistu Andreja Lettricha. Jeho Červené víno je založené na dobre vystavanom klasickom dramatickom pôdoryse. Ťažisko režijnej práce spočíva na výraznej, priam divadelnej hereckej akcii a to najmä u mužských protagonistov na čele s Urbanom Habdžom v podaní Štefana Kvietika. Lettrich nadviazal tiež na zaužívané zobrazovanie slovenskej dediny. Muži sú [ná]silní a priami. Ženy sú krehké a pasívne, čakajú čo sa bude diať a na každú novú udalosť reagujú výskaním alebo nárekom.
Andrej Lettrich debutoval v roku 1954 adaptáciou literárneho diela socialistického realizmu, Drevená dedina. Červeným vínom sa po takmer 20 rokoch vrátil k literárnemu dielu Františka Hečka, avšak najprv cez televízne obrazovky. Dvojdielny filmový prepis románu mal premiéru až päť rokov po odvysielaní trojdielnej televíznej verzie, za ktorú získal režisér Andrej Lettrich Štátnu cenu Klementa Gottwalda v roku 1973. Výroba nového zostrihu pôvodnej televíznej verzie trvala jeden mesiac a stála viac ako 1 milión korún.
Autor: Foto & video © Slovenský filmový ústav
