Keď sa pred vyše týždňom v bratislavskom PKO skončili „veľké džezáky“, asi málokto z vtedajších návštevníkov plánoval navštíviť tento priestor aj nasledujúci víkend. Predsa len, na prvý pohľad nie je nič vzdialenejšie, než seriózna inštrumentálna ekvilibristika a diskotékový televízny hip-hop.
Lenže na druhý pohľad, hip-hop od moderného džezu až tak ďaleko nemá a ten alternatívny, starý a často i kvalitný je predsa len jeho priamym potomkom.
Presne takýmto potomkom je aj americká trojica De La Soul, ktorá v sobotu večer predviedla, že síce s nálepkou „legendárni“ sa dnes zaobchádza ako s kurčatami v hypermarkete (občas ich prebalia), no nič to nemení na fakte, že i po takmer dvadsiatich rokoch na scéne im to stále spolu hrá. Dokonca tak, že mnohé populárne kapely sa majú čo učiť.
Ak teda na chvíľu zabudneme, že v danom zvuku v PKO sa im často nedalo rozumieť.
Napriek tejto výhrade či možno práve pre ňu ich koncert svojou srdečnosťou najviac pripomenul ten Fugees pred dvoma rokmi. Len ste nemohli čakať trendové úlety. Takíto ľudia hádam do PKO nezablúdili.
Povedať to úprimne: sú hity a hity. Kým „umbrela ela“ si vydržíme spievať tak jednu sezónu, Stake Is High, Oooh či All Good fungujú už roky. A pritom si ani nemusíte rozdeľovať publikum na ľavú a pravú polovicu.
Vtedy vás zrazu prepadne pocit, že všetci tí slovenskí predskokani sú len jeden ako druhý. Rovnaká „zívačka“, vrátane Nenapraviteľného decka, ktorý krstil svoje nové EP. Len tá Rendezska-Sk to trochu zlepšovala.
Aj tak ale platí: sobota je „saturday“. A saturday bol De La Soul day.