Vo veľkom výstavnom projekte Zrkadlo ako nástroj ilúzie, inštalovanom v Nitrianskej galérii, sa kurátorka Barbora Geržová podujala na zložitú úlohu hľadania zrkadlenia a ilúzie vo výtvarnom umení. Jej snaha nebola márna.
Celým priestorom expozície návštevníka sprevádza motív zrkadla a zrkadlenia v rôznom chápaní a polohách. V tejto náročnej úlohe sa podarilo vyselektovať tie najzaujímavejšie pohľady na predmet, ktorého schopnosti sú fascinujúco inšpiratívne. V každom vystavenom diele nájde návštevník prítomnosť zrkadla.
Raz ako odraz vody či skla (Bohdan Hostiňák, Ivona Žirková), inde ako chladná krása a čistota vylešteného kovu integrovaná do maľby (Veronika Rónaiová, Uľjana Zmetáková) alebo sa jednoducho nechá očariť skúmaním portrétu v zrkadle (Lenka Císarová).
Ak si myslíte, že je toho stále málo a zrkadlo sa dá nájsť aj inde, kurátorsky koncept vám dáva za pravdu. Môžeme sa zoznámiť s obrazom v obraze (Daniel Fischer, Dorota Sadovská, Otis Laubert), či zrkadlom ako ťažiskom inštalácií a objektov (Jana Želibská, Matej Krén, Stano Filko) i zrkadlom bez zrkadla (Kamera Skura, Milan Bočkay).
Projekt Zrkadlo ako nástroj ilúzie je jedinečnou prehliadkou slovenského a českého umenia druhej polovice 20. storočia a súčasnosti. V iluzionisticky koncipovanom priestore sa stretávajú a prezentujú umelci, ktorých tvorba je spätá s použitím zrkadla a jeho možnosťami odrážania, odkrývania a následnými virtuálnymi vlastnosťami, ktoré sa prenášajú do akéhokoľvek predmetu umiestneného pred ním.
V tomto projekte nenájde divák iluzívne chápanie priestoru, ale má možnosť vidieť a konfrontovať sa s materiálovým charakterom zrkadla a maximálnym využitím jeho optických, vizuálnych, fyziologických a tieňových schopností, ktoré podporujú iluzívne hry v našom oku a mysli. Ilúzia je aj hravé spájanie s našimi subjektívnymi predstavami vzdialenými od reality.
Prvú časť tohto rozsiahleho projektu zameraného na ilúziu vo výtvarnom umení druhej polovice 20. storočia predstavuje Nitrianska galéria verejnosti do konca tohto roku.
