Bratislava 31. októbra (TASR) - Rušný život a bohatú činnosť jedného z najvýznamnejších architektov Alfreda Piffla dokumentuje výstava na Bratislavskom hrade.
Miesto nie je náhodné, pretože umelec má výraznú zásluhu na zachovaní tejto kultúrnej pamiatky a dominanty hlavného mesta. Dôvodom obsiahlej expozície je sté výročie narodenia architekta (19O7-1972). Hneď pri vchode do výstavného priestoru dominuje veľká maketa Bratislavského hradu, ktorú vytvorili v petržalskej dielni 28. septembra 1956. Na paneloch je množstvo obrazových a písomných dokumentov z rodinného a pracovného života. Počnúc jeho rodiskom v českých Kerharticiach nad Orlicí cez štúdiá, zamestnania v Zlíne, Prahe a iných mestách, i pôsobenie na Slovensku od roku 1947.
V Bratislave ho najskôr vymenovali za mimoriadneho profesora a neskôr aj vedúceho Ústavu dejín architektúry Slovenskej vysokej školy technickej. V rokoch 1950 1952 sa stal prvým dekanom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej. Mladým adeptom architektúry odovzdával bohaté skúsenosti nielen na prednáškach, ale aj výskumom v teréne. Dôkazom je panel s titulom O čo ide v Šoldove, kde okrem rovnomenného novinového článku v novinách Týždeň zo 4. augusta 1951 je korešpondencia od študentov a ďalšie dobové písomnosti i fotografie z archeologického výskumu pri obci Štrba.
Sľubne sa rozvíjajúcu kariéru prerušila krutá hra osudu, keď sa Piffl stal obeťou vykonštruovaného procesu komunistického režimu. Jeho odsúdenie na dva a polročné väzenie za poburovanie proti republike, šírenie poplašných správ a ohrozenie záujmov republiky prezrádza oznam v denníku Práca z 1. novembra 1957. Vierohodný je aj jeho väzenský trojportét, obal vyšetrovacieho spisu V-1360 a iné dokumenty. Meno Piffl na dlhší čas upadlo do zabudnutia a po výkone trestu začal pracovať ako robotník v panelárni v Trnávke. Už sa nemohol vrátiť za vysokoškolskú katedru ani plne vykonávať profesiu architekta-pamiatkara. Nemohol sa venovať ani svojej srdcovej záležitosti obnove Bratislavského hradu (1953 1957). Vystriedal viaceré podradné povolania, aby sa na sklonku života napokon vrátil k bádateľskej a dokumentačnej činnosti v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Piffl zanechal po sebe mnohostranné dielo. Okrem menej známej voľnej grafickej tvorby, ktorá je hojne zverejnená na výstave, realizoval rekonštrukcie pravekých obydlí, vykopávky v Starom Hradisku pri Prostějove a v Brne-Maloměřiciach, výstavu Pražské baroko, archeologické a konzervačné práce na bratislavskom Podhradí, v Rusovciach a na hrade Devín. Tiež zamerania objektov v Banskej Štiavnici, Trnave i Banskej Bystrici, archeologické výskumy stredovekých kostolov v Merníku a Brezovičke. Napísal mnohé vedecké a teoretické štúdie, i knihu, ktorá nikdy nevyšla Chrám a veriaci. Bol pri rekonštrukcii románskeho kostola v Bíni a stavebno-historickom výskume kaštieľa vo Vranove. Tieto práce vypovedajú o komplexnom prístupe historika architektúry, archeológa, architekta a pamiatkara v jednej osobe. Ten sa v najväčšej miere prejavil v rámci záchrany a obnovy Bratislavského hradu - veľkolepej pamiatkarskej akcie, pri zrode a realizácii ktorej od počiatku stál po boku Janka Alexyho aj Piffl.
