Si uznávaným producentom pre kapelu svetového mena, si známym dídžejom, remixoval si Depeche Mode, Pizzicato 5, Davida Byrnea, Juana Atkinsa a ďalších. Kedy si sa vlastne začal venovať hudbe?
Ako tínedžer som bol nadšeným breakdancerom, takže som si obľúbil černošskú i elektronickú muziku. Vtedy som začal snívať o tom, že raz takisto budem produkovať a remixovať. Dlho som sa pohyboval iba na tanečnom parkete a zospodu som pozoroval prácu dídžejov. V roku 1988 som si to prvý raz vyskúšal v DJ-roome a hrávam teda už vyše trinásť rokov. Potom ma oslovili Gus Gus, aby som sa k nim pridal a ja som súhlasil. Sľúbili mi totiž, že pôjdeme v stopách dídžejov ako Francois Kevorkian či Larry Levan, ktorí boli vtedy mojimi hrdinami. Z časti sa to zrejme podarilo, lebo dnes vystupujeme po celom svete a aj ponuky na remixy chodia z rozmanitých miest. Predtým som účinkoval v elektronickom projekte T-World a na Gus Gus ma lákala možnosť spojiť pop s tanečnou hudbou.
O všetkých členoch Gus Gus je známe, že sa nevenujú len hudbe, ale aj iným umeleckým aktivitám. Môžeš o tom povedať niečo viac?
Je to tak. V rámci projektu Gus Gus robíme veľa rôznych aktivít. Založili sme návrhársku firmu Crylab aj hudobné vydavateľstvo Elf 19, na ktorom vydali viacero islandských hudobných projektov. Sami si nakrúcame videoklipy, Alfred je zároveň aj fotograf. Všetko sa to spája na našich koncertoch: vizuály, performance, interakcia. Je to ešte silnejšie, než nahrávky a je to úžasná zábava.
Alfred More hrával každý mesiac v Reykjavíku na tanečných akciách Heartbeat doprevádzaný Björk. Potom spravil remix jej skladby Hunter. Ako k tejto spolupráci došlo?
Bolo to celkom prirodzené. Björk je Islanďanka takisto ako my a navyše bola vtedy Alfredovou susedkou. Skladbu Hunter sme remixovali na starom analógovom synťáku Doepfer. Vyrobili sme na ňom všetky bicie, efekty aj basové linky. Pridali sme už len zopár zvukov Rolandu 909. Ten remix sa stal hitom, veľmi ho vyzdvihoval napríklad slávny DJ Danny Tenaglia.
Ako vyzerá bežný deň v tvojom živote?
Keď sa dám ráno dohromady, zmierim ku svojej zbierke platní a snažím sa nájsť zaujímavé rytmické sample. Potom sa dlho hrám so syntezátormi, aby som našiel správny zvuk pre remix, ktorý práve robím. Následne sa snažím skontaktovať s džezovým klávesistom a basgitaristom, ktorých si pozývam na hosťovanie do štúdia. Nasleduje práca so sequencermi, opäť hľadanie v databáze zvukov a na konci by mal byť hotový remix. Hneď ako sa objaví ďalšia ponuka, celý proces sa opakuje.
Island je zvláštna krajina. Mnohé veci, ktoré sú u vás bežné, sú pre nás ťažko pochopiteľné. Napríklad severská mystika, povery, viera v nadprirodzené sily...
Nech si o týchto veciach myslíš čokoľvek, musíš vedieť, že je nebezpečné, ak na Islande povieš, že škriatkovia v kameňoch nežijú. Ľudia, ktorí v magickú silu skál neverili, utrpeli rôzne zranenia alebo zomreli. Na Islande ti určite neodporúčam hovoriť, že škriatkovia neexistujú, pretože ak to vyslovíš, prídu si pre teba a niečo ti spravia. Nemajú radi, keď niekto popiera ich existenciu.
Poďme teda radšej späť do reálneho sveta. Ako vznikol názov kapely Gus Gus?
K názvu nás inšpiroval film nemeckého režiséra Fassbindera, v ktorom hlavná hrdinka neustále jedla kus kus. Gus Gus vznikli na jar roku 1995, keď sme ja a Siggi chceli nahrať hudbu pre jeden krátky film. Tak sa vlastne začala naša spolupráca. Ale s názvami je to čudné. Náš druhý album sme nazvali This is Normal, lebo slovo „normálny“ je podľa nás úplne nenormálne. Je zaujímavé, a zároveň veľmi nejasné, pretože pre každého je normálne niečo celkom iné.
Čo máš radšej – štúdiovú prácu alebo živé vystúpenia?
Mňa osobne sedenie v štúdiu veľmi baví. Možno preto, že sa veci snažím robiť emotívne. Najviac sa to prejavilo pri nahrávaní platne This Is Normal. Pri skladbách ako Ladyshave, ktorá je depilovaní ženských nôh, sme si museli navzájom povedať mnohé tajomstvá. Inak jednotvárne programovanie bolo zrazu veľmi zábavné a vášnivé! Pri vystúpeniach musím vnímať aj dianie v dušiach ostatných. Je to tak trochu ako skupinová terapia. Gus Gus je kolektívna myseľ, do ktorej ukladáme svoje myšlienky a pocity.
V čom vidíš hlavné rozdiely medzi tromi platňami Gus Gus?
Už pri druhom albume sme mali oveľa viac času ponoriť sa do produkcie každej piesne, do jej rytmickej i zvukovej časti. Keď s Gus Gus tvoríme novú skladbu, začíname nahrávkou niektorého nástroja, až potom sa pridá elektronika, ktorej podiel vo výsledku prevažuje. Platňa This is normal je štýlovo veľmi rozmanitá, vedľa seba nájdeš house, orchestrálne aranžmány, manchesterskú gitarovku aj pop. Najnovší album je inštrumentálny, tanečnejší, dominuje na ňom deep house a tech-house. Ak pôjdete na naše bratislavské vystúpenie, nezabudnite si tanečné topánky!
Ďakujem za rozhovor.
Linky:
Wilsonic
www.wilsonic.sk
Gus Gus
www.gusgus.com
4AD
www.4ad.com
Vypočuj si:
Believe
Starlovers
Polyesterday
Ladyshave
Anthem
Northern Lights
Björk – Hunter (Gus Gus Remix)
