Expozícia je v pavilóne Podhradie Slovenského národného múzea v Bratislave, kde potrvá do 30. novembra. Autor vybral portréty osobností, ktoré mu priaznivo ovplyvnili život. Okrem iných takými boli Jozef Brimich a Milota Havránková na Škole umeleckého priemyslu. "Vďaka nim som takmer 20 rokov bol pedagógom na ŠUP-ke", uviedol pre TASR 66-ročný fotograf.
Medzi najstaršie zábery patrí dokument z roku 1953, keď v jeho rodnej Skalici občania odovzdávali obilie na Kóreu v jezuitskom kostole, z ktorého sa stala sýpka. Bezstarostné detstvo mu pripomína vyše 600-ročná lipa s priemerom dutého kmeňa vyše sedem metrov, kde prvýkrát fajčil a na lavičke v ňom sedával s viacerými kamarátmi. Socialistické obdobie pripomína cyklus osláv 1. mája a súbor fotografií Keď sochy padali. Vtedy vraj svätí dostali evidenčné čísla a v depozitoch čakali na vzkriesenie. Svoju lásku k hudbe prezentuje Jazzovým herbárom, v ktorom zvečnil najvýznamnejších hudobníkov ČSR v 70. rokoch minulého storočia.
Príbehy predstavujú súbory fotografií jeho študentov z rôznych vernisáží, z besedy s fotografom Karolom Kállayom či poničené plagáty v uliciach v cykle Ideme do Európy? O význame Tomíkovho diela svedčí aj zaradenie jeho fotografií na veľkej výstave Stratený čas? v Slovenskej národnej galérii. Obe výstavy sú v rámci Mesiaca fotografie.
