.
Marcus Miller sa ako hudobník pohybuje po teritóriu elektrický džez – rnb – soul – funk. Pre mnohých je to solídny, kvalitný, osvedčený produkt. Ako Armani, Breitling alebo Jaguar. Teda niečo, čo je pekné a elegantné, nesklame, presvedčí nadčasovou kvalitou, ale nevotrie sa pod kožu, nespôsobí hrču v hrdle či nespavosť.
Jeho vystúpenie v bratislavskej Aréne bolo aj také, ale na druhej strane, v závere sme si užili aj návaly endorfínov a pocit, že svet je úžasný, pričom jedno z tých najlepších miest je práve Aréna.
Marcus Miller je skvelý producent (veď nahral s Milesom Davisom album Tutu) a výborný personálny riaditeľ. Do svojej kapely si okrem osvedčených ľudí zavolal úplny originál – hráča na chromatickej ústnej harmonike Gregoire Mareta, jediného belocha v kapele, švajčiarskeho rodáka, ktorý mal tú česť s Cassandrou Wilson, Patom Methenym a podobnými kapacitami.
Ostatní členovia kapely sú osvedčení – neskutočne groovový bubeník Poogie Bell, trubkár Patches Stewart, ktorý vie zafúkať lyricky aj žiletkovo ostré a technicky strhujúce frázy, jazzový saxofonista Keith Anderson a univerzálny klávesista Bobby Sparks, využívajúci hlavne zvuky starodávnych nástrojov.
Teraz úprimne: Miller by mohol nechať zahrať tému aj niekoho iného a svoje sólové exhibície by mohol skrátiť. Dobrú polovicu koncertu totiž hrá vo vysokých gitarových polohách a basové linky hrá Sparks na syntetizátore Minimoog.
Keď však pán vedúci prejde do riadnych basových polôh a začnú s ním hrať členovia jeho tímu, radosť stúpa až do nepríčetna.
Asi najväčšou hviezdou sa ukázal byť Maret, ktorý vie na harmonike stvoriť thielemansovskú lyriku, ale aj rockový drive bez použitia elektroniky a skreslenia.
Repertoár, ktorý ponúkol, bol osvedčený, novinkou bola úvodná skladba a cover verzia Higher Ground od Stevieho Wondera, nechýbal Jean Pierre od Milesa Davisa, osvedčená Power, džezový štandard When Im Fall In Love, kde hral maestro na basklarinete, a beatlesovka Come Together, ktorá bola vlastne len rámom na bohapusté jam session, ktoré zdvíhalo zo stoličiek.
Plus dva prídavky, dokopy asi hodina štyridsať hudby. Výborný koncert.
