BRATISLAVA 7. novembra (SITA) - Francúzsky herec Alain Delon oslávi 8. novembra 72. narodeniny. Delon sa narodil v roku 1935 vo francúzskom Sceaux. Rodina mu neposkytla skutočné zázemie a prežil nie veľmi šťastné detstvo. V škole mal neustále problémy a pravidelne ho odtiaľ vylučovali.
V 50. rokoch pôsobil ako parašutista vo francúzskej námornej pechote v Indonézii. Neskôr vystriedal viacero zamestnaní. Pracoval ako čašník, obchodník, ale aj ako poslíček. Herec sa z neho stal v roku 1957. Debutoval vo filme Yvesa Allégreta Quand la femme s'en mele. O rok neskôr sa počas nakrúcania filmu Christine po prvý raz stretol s pôvabnou a citlivou Romy Schneider. Prešli ďalšie dva roky, kým sa znova stretli na divadelných doskách v predstavení Johna Forda - Dommage qu’elle soit une putain pod vedením Luchina Viscontiho. Romy Schneider a Alain Delon prežili rýchle vzplanutie a keď herečka pochopila, že nie je jeho osudovou ženou, veľmi ju to zranilo. Delonovo meno sa potom často skloňovalo v súvislosti s jej náhlym úmrtím na zlyhanie srdca.
Mladý a energický Alain priťahoval ženy svojím zjavom a o svojich schopnostiach a talente vedel presvedčiť aj najnáročnejšie publikum. Jeho zjav ho predurčoval na postavy milencov a dobyvateľov ženských sŕdc, ale on dokázal prijať aj negatívne úlohy. Stal sa z neho francúzsky James Dean. Prvý výraznejší úspech pre neho predstavovala postava Toma Ripleyho v trileri V plnom slnku z roku 1960. Delon v ňom stvárnil mladého cynika, ktorý odmieta zodpovednosť za vraždu.
Na začiatku 60. rokov sa mu neustále darilo a z ponúk si mohol vyberať. Hral napríklad vo Viscontiho filme Rocco a jeho bratia (1960), ktorý získal na Benátskom festivale v roku 1961 Zvláštnu cenu, a tiež cenu známu ako Fipresci. V priebehu rokov 1962 až 1963 účinkoval v troch filmoch. Prvým z nich bolo Zatmenie (1962), ktoré si z festivalu v Cannes odnieslo Zvláštnu cenu. Nasledovala snímka Gepard (1963), ktorú kritici v Cannes odmenili Zlatou palmou. Film Melódie v podzemí (1963), kde si zahral s famóznym Jeanom Gabinom, získal prestížnu americkú cenu Zlatý glóbus v kategórií Najlepší cudzojazyčný film. Pred nakrúcaním dobrodružnej komédie Čierny tulipán v roku 1964 sa zoznámil s Nathalie Canovas. Tú požiadal o ruku a zosobášili sa. Nathalie mu porodila syna Anthonyho, no po štyroch rokoch manželstva sa rozviedli. V tom čase sa Delon tešil z úspechu svojho nového filmu Samuraj (1967). V roku 1969 sa znova oženil. Jeho druhou manželkou sa stala herečka Mireille Darc, no po piatich rokoch sa odcudzili a rozviedli. Aj v tomto období sa stále rád vracal do divadla a spolu s priateľom Jeanom Cauom a jeho hrou Les Yeux Creves lámal srdcia svojich obdivovateliek.
V roku 1969 založil produkčnú spoločnosť Delbeau Productions a po prvý raz sa podieľal na filme aj ako producent. Ako producent vytvoril 26 filmov. Jedným z nich bol napríklad Pán Klein z roku 1976. Film režíroval Joseph Losey a Delon v ňom stvárnil hlavnú úlohu. Nasledujúci rok získal Pán Klein troch Césarov.
Prelomovým rokom v živote Alaina Delona bol rok 1968. Polícia ho totiž obvinila z účasti na vražde, užívania drog a písalo sa o ňom aj v súvislosti so sexuálnymi škandálmi. Aj keď ho neskôr súd všetkých obvinení zbavil, jeho dobré meno to navždy poškodilo. Na konci 60. rokov založil filmovú spoločnosť Adel Film. V tom čase vznikli aj filmy ako Zbohom priateľu (1968), Podivuhodné príbehy (1968), Sicílsky klan, Madly, Jeff, či Bazén, všetky z roku 1969. Delon sa však neuspokojil a túžil hrať ešte viac. V roku 1970 si zahral vo filmoch Osudový kruh a Borsalino a o rok neskôr vo filme Bol raz jeden policajt. Rok 1972 znamenal pre Delona nové filmy na konte. Hral v snímkach Zavraždenie Trockého, Policajt a v roku 1973 Tony Arzenta a Liečba šokom. Obdivovateľky sa tešili aj z jeho výkonov vo filmoch Zorro (1974), Cigáň (1975), Smrť darebáka (1977), či Gang (1977).
Herectvo ani riadenie spoločností ho ale neuspokojilo. Preto sa v roku 1981 chytil režisérskej taktovky a tak vznikol jeho režisérsky debut, film - Kto nastaví kožu. Delon režíroval potom už iba raz, v roku 1983 film Bojovník. Od roku 1980 do roku 2003 zažiaril v ďalších 26 filmoch. Posledným z nich bol Frank Riva (2003). Aj napriek tomu, že bol vždy viac filmovým hercom ako divadelníkom, do divadla sa vždy vracal rád. Jeho veľký divadelný návrat prišiel v roku 1996, keď sa po tridsiatich rokoch predstavil v parížskom divadle Théatre Marigny v hre Erica-Emmanuela Schmitta Variations énigmatiques.
Delon vždy plietol ženám hlavy. Jednou z tých, ktoré mu neodolali bola jeho tretia manželka Rosalia van Breemen. Majú spolu dve deti - Anouchku a Alaina-Fabiena, no ich manželstvo sa definitívne skončilo pred štyrmi rokmi. Rosalia zostarnutého Delona opustila aj s deťmi. Delon žil sám a sužovali ho depresie. Viedol bohémsky život, ktorého oslavou je každý jeho film. Ani vek a iné okolnosti ho však neodradili od ponuky, ktorá sa naskytla v podobe spolupráce na snímke Asterix a olympijské hry. Film má byť dokončený v roku 2008.
SPRACOVANÉ PODĽA: alaindelon.com, mdb.com, csfd.cz, http://en.wikipedia.org/wiki/Alain_Delon.
