SME

Neostrá meditácia na Kube

Kubánsky denník. Taká výstava môže všelikoho nahnevať. Je tichá, harmonická, nádherná. Jednoduchá. Farebné veľkoformátové portréty z Kuby. Kde je teda problém? Je bez politického kontextu, čo bojovníkov za ľudské práva môže vytočiť.

Grécky fotograf Haris Kakarouhas jednoducho nedokázal odolať energii Kubáncov. „Kubánci majú ďaleko od európskeho intelektuálneho zmý­šľania. Viac vyjadrujú pocity a sú úžasne spojení s vlastným telom, neboja sa svojej sexuality,“ premýšľa Kakarouhas v bratislavskej kaviarni, čím ho tento ostrov zaujal. „Samozrejme, majú svoje problémy. Ale ja nenávidím politiku, estetiku, nálepky. Sú to hlúposti. Logické kategórie sú ilúzia, nepustia človeka k jeho podstate.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hrdé slzy

Jojefina (na snímke Harisa Kakarouhasa) hrdo sedí na gauči, zamrznutá ako sfinga. Celý obraz padá, akoby fotograf sledoval líniu vejára, ktorým si ovieva dekolt. V pravom rohu je portrét Jojefiny z jej mladosti.

SkryťVypnúť reklamu

Na prízemí Pálffyho paláca je takmer 40 podobne pokojných, silných portrétov obyčajných ľudí v skromných podmien­kach. Nie sú takmer ničím výnimočné. „Len“ dokážu diváka zabaliť, preniesť na jej gauč, alebo ešte bližšie, do jej snov a spomienok. Cez hlboké očí, pokojné jemné úsmevy a svetlo, akoby boli bránou do meditácie.

„Keď portrétujem, nezaujíma ma politický či sociálny status ľudí,“ vysvetľuje Kakarouhas. Znie to alibisticky? Určite, ale aj úprimne. Kakarouhas zaviera oči pred faktami, na ktoré iní upozorňujú. Svoj denník píše nevinnne.

Okrem fotografovania pôsobí aj ako psychoterapeut. Túto kombináciu považuje za vhodnú. „Dokážem sa postaviť pred ľudí bez toho, aby som myslel na niečo iné alebo aby som ich vopred hodnotil. Je dôležité vytvoriť medzi mnou a portrétovaným milujúci priestor, kde sa ten druhý cíti akceptovaný a bezpečne, aby bol tým, kým je.“

SkryťVypnúť reklamu

Jeho snímky sú často neostré, niekedy vytvárajú dojem, akoby portrétovaní mali slzy v očiach. Kubánsky denník ale nie je len o tvárach, pohľadoch a vráskach. Objektívom zachytáva pootvorené dvere, svetlo predierajúce sa dverami a nohavice zavesené na tráme. Alebo svetelný lúč, ktorý olizuje šuflík starej skrine, pod ktorou oddychuje biely pes. Banálne? Denník.

Hoci v jednom koridore je nainštalovaných snímok priveľa a príliš natesno, fotografovi to neprekáža: „Fotka je fotka. Verím, že ak je dobrá, funguje vždy. A keď je zlá, môžem ju aj zavesiť hlavou dole a nič tým nezachránim.“

Pri fotografovaní portrétov je zaujímavý spôsob, ako k „objektom“ pristupuje fotograf. Niektorí potrebujú s ľuďmi prežiť viac času, aby sa dostali pod škrupinky, ktorými sa ľudia obaľujú. Neplatí to pre Kakarouhasa. Verí, že dôležité je, aby on sám mal svoj priestor, v ktorom dokáže portrétovaného „prijať“.

SkryťVypnúť reklamu

Zaťukať na okno

„Nezáleží na tom, či sa mi páči alebo nie, či je to môj známy alebo nie. Vždy je to ľudská bytosť. Dôležité je, aby bol fotograf spojený sám so sebou vo svojom vnútri. Vtedy sa môže stať niečo magické,“ hovorí Kakarouhas a oči sa mu pritom lesknú. Vzrušením alebo pokojom, ak to nie je to isté.

Bolo by chybou predstavovať si, že Kakarouhas pracuje rýchlo, lebo je v každom momente zmeditovaný. Na Kube fotil dva roky, učil sa jazyk, spoznával ľudí. Prechádzal sa po uliciach a keď sa mu niekto zapáčil, oslovil ho. Alebo ich videl cez okno ich domu, zaťukal a zvyčajne ho pozvali dnu.

Dnes má Haris Kakarouhas za Kubánsky denník s takmer 70 fotografiami ocenenie Európska kniha roka. No jeho cesta k portrétnej fotografii nebola rýchla. Vyštudovaný kartografista najskôr cvakal portréty kamarátov. Dnes zas chodí po gréckych horách, kde už nežije veľa ľudí. Samozrejme, portrétuje ich.

SkryťVypnúť reklamu

Pozrieť sa do zrkadla

„Čas strávený na Kube bol pre mňa mysteriózny. Je to špeciálne miesto s mýtom Che Guevaru,“ smeje sa Kakarouhas. „Snímky nie sú zrkadlo Kuby, ale moje zrkadlo.“ Ak to platí, tak potom môžeme Kakarouhasovi jeho vnútornú harmóniu závidieť. A ak to neplatí?

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  2. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  8. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  2. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  3. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  8. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 14 102
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 13 308
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 6 861
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 3 155
  5. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 818
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 537
  7. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 2 377
  8. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 2 159
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  2. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  3. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  4. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  5. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  6. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  7. Jozef Černek: Ako vznikajú kulisy
  8. Ľuboš Vodička: Technické múzeum vo Viedni
  1. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 44 153
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 30 443
  3. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 21 233
  4. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 19 780
  5. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 19 211
  6. Viera Gáliková: Pelíšky - prečo tri pokusy o samovraždu 11 027
  7. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 10 438
  8. Ján Šeďo: Pomoc "bezradnému MUDr. Kotlárovi", apel na s. "precedu". 8 470
  1. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  3. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  4. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  5. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  6. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  7. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  8. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.
SkryťZatvoriť reklamu