Najlepšie by bolo, keby nebol. Keby nebol dôvod a nebolo čo premietať. To je však utópia. Najhoršie by bolo, keby nebol v súčasnej situácii. Lebo dôvodov je dosť a premietať je čo. Jeden svet, medzinárodný festival dokumentárnych filmov pokračuje v Bratislave do nedele, potom sa presúva do ďalších dvanástich slovenských miest.
Večné ženy a noví Rómovia
„Je to taká kuchyňa. Z vyše osemdesiat filmov som vybrala päťdesiatšesť snímok,“ hovorí dramaturgička festivalu Jeden svet a riaditeľka občianskeho združenia Človek v ohrození Nora Beňáková. Jedno je isté - o tento festival bol vždy záujem, len z roka na rok narastá. Dokonca aj slovenských filmárov v publiku pribúda, čo nebolo zvykom.
Súvisí to s tým, že tento festival kládol väčší dôraz na témy než na formu. Ale aj to sa mení. Napríklad tento rok nájdeme na Jednom svete mnohokrát ocenený film Robotníkova smrť od rakúskeho rozcestovaného filmára Michaela Glawoggera alebo niekoľko snímok od Martina Slivku.
„Návštevníkov festivalu zaujímajú hlavne najaktuálnešie témy a obrovský ohlas majú etnofilmy. V posledných rokoch sa zvýšil záujem najmä o ekologické a globalizačné témy. Nie je to však móda, jednoducho vyhľadávajú fakty, ktoré sú za tým,“ tvrdí Beňáková. Preto tento rok dostane priestor viacero filmov s témou globalizácie a z aktualít sa objaví titul s odbojom v Barme.
Úplne novou sekciou sú Rómovia a už tradične dostanú veľký priestor ženy. „Mnohí sa ma pýtajú, prečo máme vždy toľko filmov so ženskou problematikou. Jednoducho sa o nich nakrúca veľa filmov.“ Očividne je stále o čom - od anorexie cez prostitútky z Kambodže až po medzinárodný obchod so ženami.
Efekt vtipu
Na slávnostnom otvorení v stredu večer privítal divákov zadumaný pohľad a upravené fúziky bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý vládne absolutisticky, podobne ako hrá hokej: keď má puk, všetci musia uhnúť, aby sa trafil do brány. A tých, ktorých sa neuhnú, ostreľujú gumové loptičky. Ale to už tvrdia zlé jazyky. Režisér Jurij Chaščevatskij dokáže vtipkovať s pôžitkom, samozrejme, na Lukašenkov účet.
V Bielorusku je jeho film Námestie zakázaný a niekoľkí z tých, ktorí v ňom prehovoria, sú medzičasom vo väzení. Diváci humor vítajú, horšie je to s ľuďmi, ktorí z vlastnej bieloruskej skúsenosti vedia, že to nie je len film. Napríklad právnik a aktivista z Bieloruska Andrej Suška. „Nepáči sa mi humor v takejto téme. Videl som veľa zatknutých ľudí či rodičov detí, ktoré zomreli. No tento film je urobený dobre, lebo sarkasticky ukazuje Lukašenka a nie demonštrantov,“ vyjadril sa pre SME.
Humor má však silný efekt na nás, divákov, vzdialených od epicentra neprávostí. Na vtipe je postavený napríklad aj čínsky film Hlasujte za mňa, v ktorom malí školáčikovi hlasujú za „triedneho dozorcu“. Kto asi vyhrá? No predsa ten, kto prinesie spolužiakom-voličom darčeky a povozí ich v aute.
„Tento rok nemáme žiadne krváky, i keď sú tu smutné snímky,“ uvažuje Beňáková. O budúcnosť Jedného sveta sa nebojí: „Bude mať vždy zmysel, lebo vždy je zaujímavé vedieť, čo sa deje inde. Dokumentárni filmári akoby často preberali prístup, aký sa uplatňuje v spravodajstve - zobrazovať katastrofy. Nemusí sa však filmovať len utrpenie. Môžu sa zobrazovať aj pozitíva. “