Kráľ hýri, a nezabáva

Kráľ sa zabáva nie je klasickým inscenovaním Hugovej drámy o šašovskom kráľovi a kráľovskom šašovi. Skôr pokusom o multižánrovú produkciu. Text je doplnený pesničkami i tancom. Ale aj keď v ňom nachádzame prvky z notoricky známych Bednárikových produkcií, nedá sa označiť za muzikál.

Incenácia sa posúva skôr smerom k súčasnej opere. Ani texty piesní Jany Beňovej neboli podkladmi pre hity, skôr ukážkami voľnejšej poézie.

Pôvodný veršovaný text i dodaná poetika však na seba narážajú, synergický efekt neprichádza. Len, čo si zvykneme na jednu líniu hry, prehodia nás na druhú.

Zaznejú aj reprodukované úryvky z opery Rigoletto vychádzajúcej z tej istej predlohy. Verdiho nabitá hudba podčiarkla istý emočný deficit hudby troch autorov Petra Mankoveckého, Petra Zagara a Michala Novinského.

Ľúbivé melódie síce neboli zámerom, divadlo je však kruté a žiada si svoje obete. Zvládnutie nie najľahších speváckych partov by asi žiadalo aj dlhšiu prípravu. Scéna Juraja Fábryho bola výtvarne zaujímavá. Kostýmy Simony Vachálkovej patrili až na pár výnimiek ku kladom inscenácie.

Národné divadlo mohlo na scénu postaviť aj vynikajúcich predstaviteľov. Dušan Jamrich bol ako šašo Triboulet kruto suverénny i citlivý. Spevácky disponovanému Jánovi Koleníkovi veríme dve tváre jeho Kráľa Františka I. Kristína Turjanová nemala problém s odspievaním dcéry Blanche. Dojímavou postavou bol aj pán de Saint-Valliere Leopolda Haverla, potlesk si získal dramatický výstup Gabriely Dzuríkovej v úlohe kráľovnej – naznačil, ako by asi mohlo vyzerať celé dielo. Na svojom mieste bola Helena Krajčiová ako Maguelonne, hoci choreograficky sporne vedená. Ťažko však ro­zumieť obsadeniu jemného Jána Galloviča do úlohy nájomného vraha Saltabadila.

Kráľ sa zabáva je príkladom, keď sa spája veľa zaujímavých inscenačných aspektov i hereckých výkonov. Sú až na hrane fyzických možností predstaviteľov, čo dokazuje aj zrušenie druhej premiéry.

Režisérovi Romanovi Polákovi sa však celkom nepodarilo skĺbiť rozmanité prvky do diela, ktoré by nás citovo oslovilo, ako by sa to asi žiadalo od tragických romantických gest.