Zákon alebo umenie. Tvorenie alebo šport. Ničenie alebo vznik. Prekračovanie hraníc: grafity, kde je kráľovskou disciplínou vlak. A absolútnym vrcholom „wholetrain“. Pomaľovať celú súpravu vrátane okien, železničných značiek.
Takýto svet chce priniesť nemecký film Wholetrain. Darí sa mu to. Iste, často kĺže po povrchu, občas nedopovie, niekedy preháňa. No napriek všetkým možným výhradám popisuje mentalitu subkultúry spreja a fixiek presnejšie a trefnejšie než všetci dnešní vykladači popkultúry dokopy. Chápe ju lepšie ako samozvané morálne autority v parlamente.
Pretože pravda je tam vonku, nie v čalúnených kreslách. Tam, kde traja „writeri“ a jeden učeň „bojujú“ s konkurenčnou skupinou o rešpekt na ulici.
Možno to znie trochu smiešne, najmä ak ich objektom je panel za panelom na prechádzajúcich súpravách metra. Lenže v strete dvoch svetov, toho obyčajného denného, s prácou, školou a rodinou a nočného, kde platí morálka farebných vlkov a priateľov i nepriateľov, ktorých meno sa za žiadnych okolností nevyzrádza, zistíte, že naša sivá každodennosť je taká neskutočne nudná. Pritom ju stačí len trochu „označkovať“.
Wholetrain je silný emotívny príbeh o čomsi, čo väčšina ľudí nechápe a ani chápať nechce či nemôže. Často právom. Nie je to však ani tak film o mladých, aj keď vzbura proti zaužívaným hodnotám a autoritám maskovaným ako „banálna sivosť miest“ je taktiež prítomná. Lenže grafity boli módou v druhej polovici deväťdesiatych rokov (najmä u nás) a natočiť o ňom film dnes je trochu oživovaním démonov. Ale zato relatívne presným a uveriteľným, i keď to už nie sú démoni celej mládeže, ale skôr jednej špecifickej subkultúry s vlastným jazykom a hodnotami.
Nech už je odkaz tohto filmu akýkoľvek, jedno mu nik nevezme: neubránite sa chuti vziať sprej s cieľom trochu si zaspomínať. Aj keby to malo byť definitívne a naposledy. Lebo v grafity platí: vidieť a byť videný. Len nesmiete pochybovať. Kto pochybuje, skončil. Vtedy prídu iné hodnoty ako sprej, adrenalín a „crew“. Možno sa tomu vraví dospievanie. Dokonca aj o tomto je Wholetrain.
A mimochodom, prvý slovenský „wholetrain“ vznikol skoro pred desiatimi rokmi v „depe“ na bratislavskom Ahoji. Ale to už je trochu iná história.
Wholetrain, Nemecko 2006, 88 minút
Réžia: Florian Gaag
Scenár: Florian Gaag, kamera: Christian Rein, hudba: Jörg Elsner, Florian Gaag, Markus Klammer, Jan Weissenfeldt
Hrajú: Mike Adler, Florian Renner, Elyas M'Barek, Jacob Matschenz a ďalší
