Mladá, ale chorá. Už tuší, že bude musieť do nemocnice, ale ešte ju márnomyselnosť úplne neprešla. Je krásna, a kým krásna ešte stále bude, bude aj živá. Oveľa živšia ako všetci ostatní. Volá sa Cléo a čaká na telefonát z nemocnice a výsledok vyšetrenia. Hodina jej chvíľami pripadá ako letmý vánok, chvíľami zasa dlhšia ako deň.
Taký príbeh nakrútila Agnes Varda dávno, ešte na čiernobiely film. Zaradili ho však do Pojektu 100, a tak je v kine aj dnes. Jeho prví diváci z roku 1961 dostali pri východe z kinosály dotazník. Ich odpovede Agnes potešili. Ľudia film pochopili, mali pocit, akoby bol nakrútený pre nich. Konečne sa mohla zbaviť nepríjemných pochybností o tom, čo si vlastne môže dovoliť v kine ukázať a aký dlhý záber sú ľudia schopní vidieť. Alebo či dokážu vo filmovom čase precítiť ten zvláštny stav, keď si v jednej sekunde zmenu vo svojom živote nepripúštate, ale hneď v druhej vás prepadnú dusno a strach.
Výsledok bol dobrý aj preto, že opäť raz pomohla záhada i zhody okolností. Buňuel kedysi vravieval: „Niekde medzi záhadou a náhodou sa zvykne prepašovať predstavivosť a absolútna ľudská sloboda.“ Ani Vardová nevedela o každom nápade povedať, ako vlastne vznikol, prečo sa rozhodla pre taký záber a také slovo. Zároveň ďakovala náhodám: „Cléo od piatej do siedmej som nakrúcala v uliciach Paríža. Mala som približne naplánovanú trasu, ale nevedela som, že natrafím na obchod s názvom Vaše zdravie alebo Pohrebnú službu. Všetko zrazu odkazovalo na tému choroby a smrti,“ hovorila nedávno v Cannes.
Pozvali ju tam ako klasičku, filmovú profesorku. Ona sa však na záver svojho rozprávania v jednej chvíli zarazila: „Neviem, je toto filmová lekcia? Zdá sa mi, že trepem samé hlúposti.“ Nepovažovala sa za zúrivú filmárku, nebola medzi partiou, čo sa v šesťdesiatom ôsmom búrila proti vláde. Nehltala filmy, jej školou boli knihy a najmä obrazy. Pozorovať a komponovať ju naučil napríklad Dégas, vďaka nemu vie, že viditeľné je len súčasťou toho, čo je neviditeľné.
Vždy sa smiala, keď jej chceli odovzdať nejakú cenu, a chvíľu aj rozmýšľala, ako zvládnuť pozvanie v Cannes. Spomenula si na Salvadora Dalího, ako raz prišiel prednášať na Sorbonnu - vystúpil z Rolls Roycea, naplneného karfiólmi. Tak si teda zažiadala otvorený Cadillac a stovky melónov v ňom. Ale slávna dokumentaristka má predsa zostať pri zemi, a tak jej želanie nesplnili.
Cléo medzi 5 a 7 (Cléo de 5 a 7), Francúzsko, 1961, 99 min
Scenár a réžia: Agnes Varda. Kamera: Paul Bonis, Alain Levent, Jean Rabier. Hrajú: Corinne Marchand, Antoine Bourseiller
Premieta sa v Projekte 100
