TASR prináša pri tejto príležitosti jeho profil.
Absolvent Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde v roku 1957 vyštudoval filozofiu a psychológiu pracoval do roku 1961 ako dramaturg v Koncertnej agentúre v Prahe. V rokoch 1961-1971 bol režisérom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici a neskôr redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1973-1976 bol vedúcim divadelného oddelenia Ministerstva kultúry SSR.
Do Slovenského národného divadla (SND) prišiel v roku 1976, kde pôsobil ako šéf činohry do roku 1979. Od roku 1979 bol činný vo Zväze slovenských dramatických umelcov v Bratislave.
Začiatkom 50. rokov začal uverejňovať v novinách a časopisoch krátke prozaické útvary.
V dramatickej tvorbe sa najskôr prezentoval ako autor rozhlasových hier, v ktorých predniesol svoju výnimočnú invenčnosť a zároveň umenie citlivo vnímať dialóg prezentujúci nesúlad v medziľudských vzťahoch (citová kríza v manželstve, konflikt s etikou prostredia, návrat z väzenia do bežného života) a viaceré jeho diela majú i detektívnu zápletku. V ďalšej tvorbe sa venuje konfrontácii sveta ilúzií a skutočnosti, sveta starých ľudí a najmladšej generácie, ale tiež sa vracia k takým témam, ako bola vojna, slovenský štát, Slovenské národné povstanie a rodinné problémy.
Na javisku SND debutoval prvou divadelnou hrou Sólo pre bicie (1972). Svoju osobitú filozofiu a poetiku prameniacu z poézie medziľudských vzťahov predstavil i v nasledujúcich divadelných hrách: Sonatína pre páva (1975), Zurabája alebo Epitaf pre živého (1973), Prekroč svoj tieň (1974), Návraty (1977). Jeho tvorba prenikla na javiská mnohých krajín - Ruska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Fínska a iných.
V januári 2003 mu prezident SR udelil za významné zásluhy o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V tom istom roku získal na XVIII. festivale rozhlasovej hry Bojnice 2003 ocenenie v kategórii pôvodná rozhlasová hra 2001-2002 pre dospelých za hry Milénium, Pár-nepár, Únos.
