Nohavica nie je jedinou obeťou pesničky

Najnovším príspevkom do debaty okolo spolupráce známeho českého muzikanta Jaromíra Nohavicu s ŠtB je skladba, ktorú o ňom naspieval jeho starší kolega Jaroslav Hutka. Nejde o prvý ani posledný pokus pomenovať hudbou vzájomné vzťahy.

Udavač z Těšína. Tak nazval svoju najnovšiu pesničku známy český folker Jaroslav Hutka. V texte ani raz nezaznie konkrétne meno, ale každému je hneď jasné, že ide o jeho kolegu Jaromíra Nohavicu.

„Dnes nám zpíva zbabělec,“ nôti si v refréne Hutka. Pesničku zložil ako reakciu na to, keď sa v médiách pred časom prevalilo, že Nohavica sa na popud agentov ŠtB za bývalého režimu stretol vo Viedni s ďalším známym pesničkárom Karlom Krylom a po návrate im podal podrobné hlásenie.

Pesnička, ktorú Hutka voľne sprístupnil na svojej internetovej stránke (klikni sem) je nečakane uvoľnená, bez kŕča a nenávisti. „Zložil som ju počas krásneho dňa v prírode. Považujem ju za veselú, viacmenej radostnú,“ povedal Hutka pre Lidové noviny. Podľa neho pesničkár nemôže byť udavačom, no tvrdí, že nie je dôvod Nohavicu navždy zatracovať. Len sa musí k svojej minulosti vyjadriť: „Sila a prestíž pesničkárov boli v tom, že sa režimu postavili. On sa mu na jednej strane postavil a na druhej spolupracoval, takže je čo vysvetľovať.“

Piesne ako odpovede

Vybavovanie si účtov pomocou hudby nie je nič nové. „Žiješ s tými, čo ti tvrdia, že si kráľom (...) Jediná vec, ktorú si napísal, je Yesterday,“ odkázal John Lennon bývalému kolegovi z Beatles Paulovi McCartneymu v skladbe How Do You Sleep v roku 1971. Krátko nato si začali vymieňať podobné „pozdravy“ pesničkár Neil Young so skupinou Lynyrd Skynyrd. Tú pobúrilo, že Young v skladbe The Southern Man opísal juh USA (odkiaľ pochádzali) ako rasistický, načo oni zložili idylickú skladbu Sweet Alabama Home, kde spievajú „Neil Young by si mal zapamätať, že južania si vystačia aj bez neho“.

Hudobná terminológia na takéto prípady pozná špeciálny výraz – answer songs. Skladby, ktoré sa líšia od protestsongov tým, že sa nevyjadrujú k spoločenským problémom, ale k osobným vzťahom.

Slovné a iné prestrelky

Prvé answer songs sa objavili už v 50. rokoch, najviac sa ich vyskytuje v hip hope. Mnohí rapperi sa potrebujú vymedziť voči iným hudobníkom, a to nielen v rámci hiphopovej scény. Eminem si s obľubou strieľa z chlapčenských skupín alebo z Britney Spears, u nás je prototypom „zlého muža“ Rytmus z Kontrafaktu, ktorý si do úst už zobral mnohé známe postavy tunajšej scény od Michala Kaščáka až po novinárov.

„Hip hop a rap je o tom, že človek si môže verejne vyjadriť svoj názor,“ tvrdí Rytmus. „Ak na niekoho v mojich skladbách útočím, tak len preto, že to tak cítim. Nie preto, že by som mal potrebu sa zviditeľňovať alebo sa stoj čo stoj do niekoho navážať. Robím skladby o tom, čo si ľudia hovoria medzi sebou a ja to poviem nahlas.“

Kým Rytmus a Eminem zostávajú pri slovách, iní rapperi vyťahovali zbrane. Extrémnou formou hudobnej rivality bol v americkom hip hope takzvaný gangsta rap. Začiatkom 90. rokov slovné urážky medzi priaznivcami hudobných vydavateľstiev Death Row z Los Angeles a Bad Boy z New Yorku vyvrcholili násilím a smrťou rapperov Tupaca Shakura a Notoriousa B.I.G.

Hlavne nech je sranda

Útočiť sa však nemusí oplatiť ani slovne: „Já spáchám píseň pro Gotta / a než se půlnoc překulí / Gott bude zpívat fistulí,“ spieval Kryl v skladbe Gulášová polífka. V novembri 1989 však obaja spolu z jedného balkónu spievali tisíckam Pražanov československú hymnu. Kryl sa za to až do smrti hanbil, ale mnohí mu to stále nevedia zabudnúť.

Väčšina našich hudobníkov používa inú techniku – paródiu. Keď skupine Horkýže Slíže začali liezť na nervy slovenské pseudohviezdy kopírujúce svetové trendy, urobili o nich pesničku R’n’b Soul, ktorá sa stala hitom. Andrej Šeban s Tónom Kubasákom zase na albume Spaceboys imitovali typické maniery speváka Petra Lipu alebo gitaristu Henryho Tótha a na záver CD sa lúčia so slovami: „Ak sa niekto urazil, nevadí. Príďte aj nabudúce, každému sa ujde.“ Tieto prípady teda nie sú ojedinelé a určite ani posledné.

Stĺpček Alexandra Balogha
Vstanú noví nepriatelia

Spoločný nepriateľ spája ľudí, ktorí majú inak k sebe veľmi ďaleko a ktorí by sa bez jeho ohrozujúcej existencie sotva niekedy vôbec stretli. Komunistický režim o tom priniesol mnoho dôkazov, práve on proti sebe zjednocoval disidentov z rôznych kútov spoločnosti a v menej radikálnej forme aj folkovú scénu.

Dnes je na svete nová pesnička Jaroslava Hutku, „venovaná“ umeleckému kolegovi Jaromírovi Nohavicovi, v ktorej sa priamo a bez metafor vyrovnal s jeho spoluprácou s ŠtB a najmä nepresvedčivým a nejednoznačným postojom k nej.

Títo dvaja tiež nikdy veľkými kamarátmi neboli, aj preto, že Hutka emigroval, keď Nohavicova hviezda ešte ani nezačala vychádzať. Ak ich niečo aspoň na diaľku spájalo, bola to okrem charizmy a obdivuhodnej schopnosti stvoriť chytľavú melódiu a majstrovsky zveršovať príťažlivú ideu, práve ich angažovanosť proti totalitnej moci.

Po novembri 1989 sa začalo špekulovať o tom, že folk stratil svoje témy, svojho nepriateľa, a teda nebodaj aj zmysel existencie. Odhliadnuc od tohto zúženého pohľadu na pesničkárov len ako na bojovníkov proti establishmentu sa však časom ukázalo, že hoci prišli o niekdajší neoficiálny štatút spievajúcich hovorcov sivej zóny, aj dnešná doba prináša atraktívne témy.

Tú najnovšiu nám ponúkol Hutka. Teda vlastne Nohavica.

Jaroslav Hutka: Udavač z Těšína

Udavač z Těšína, koncert mu začíná

vtíravým hlasem svým bude nám zpívat

v sále se zhasíná, dám si sklenku vína

s publikem budu se na něj též dívat

Ref:

Jak je ten udavač krásný, jak vělký je umělec

výraz má zřetelně jasný, dnes nám zpívá zbabělec

Na cestě do Vídně zachoval se bídně

písničkáře Kryla jidášsky objal, klíče mu věnoval

a pak ho fízlům udal