O TÝŽDEŇ SA ZAVRÚ BRÁNY 52. ROČNÍKA BENÁTSKEHO BIENÁLE

Obzretie za Benátkami

Päť mesiacov, 76 krajín a 285 000 návštevníkov. Veľkolepé – treba súhlasiť s prezidentom Bienale Benátky Davidom Croffom. Po prvý raz sa toto podujatie zaradilo do európskeho kontextu, keď vyhlásilo „veľkú cestu“ za súčasným umením.

Znamenalo to navštíviť počas leta 2007 okrem Bienále Benátky aj veľtrh Art 38 v Bazileji, Docuenta 12 v Kasseli a prehliadku Sochárske projekty v Münsteri.

Organizátori si uvedomili, že divák, ktorý hľadá umelecký zážitok na výstavách aktuálneho výtvarného diania, respektíve toho, čo kurátori za aktuálne považujú, je jedinečný a potrebuje zvýšenú pozornosť. Mysli zmyslami, cíť mysľou (Think with the Senses, Feel with Mind) bolo názvom i výzvou bienále, s podtitulom Umenie v prítomnosti (Art in the Present).

Jeho riaditeľ a kurátor Robert Storr, prvý kritik umenia z USA, ktorý túto funkciu vo viac ako storočnej histórii podujatia získal, naplnil výzvu adresovanú súčasnému svetu.

Ako tkanina

Jeho rola nebola ľahká: v roz­merných priestoroch pôvod­né­ho talianskeho pavilónu v Giar­­dini aj v obrovských halách Arzenálu prezentoval výber z tvor­by umelcov celého sveta, pričom nevynechal ani výz­nam­né osobnosti, ani autorov tvoria­cich mimo euroamerické­ho kontextu, z krajín považova­ných za kultúrne marginálne.

Kompletizoval globálny prehľad toho, čo podľa neho výtvarne najsugestívnejšie vyjadruje súčasnosť, a tak dopovedal panorámu expozícií národných pa­vilónov. Odmietol abstrahované členenie problematiky do vyhranených štýlov. Naopak, pri­rovnávajúc výtvarné umenie k tkanine s rozstrapkanými ok­rajmi, akceptoval aj tie autorské programy, ktoré sa dajú len ťažko zaradiť do výstav koncipovaných prísne teoreticky, a preto často ostávajú bokom.

Protirečivosť sveta

K slovu sa dostali nezávislí umelci Afriky a čierny kontinent mal aj svoj samostatný výstavný priestor, napríklad Chéri Samba. Aj u nás je známy z projektu Rezonancie. Jeho mnohofigurálne naratívne výjavy adresujú výčitky politickým elitám za genocídy.

Ďalší, neznámi či málo známi autori z Argentíny, Mexika, Brazílie, Kolumbie, Maroka, Nikaraguy, Indie, Palestíny, Ruska i z bývalých socialistických republík Rumunska, Bulharska, dokonca Srbska, dotvárali názorovo pluralitnú pano­rá­mu. Tradične nechýbali umel­­­ci z Číny, ktorí dopĺňali prezentáciu japonských, austrálskych a juhokórejských autorov.

Spoločným menovateľom väč­­­­šiny prác bolo zaujatie protirečivosťou súčasného sveta: ľahostajnosť absentovala. Mnohé sa vyjadrovali k jeho traumám a poukazovali na všadeprítomnosť vojny, biedy a smrti.

Expozícia však prezentovala aj tvorbu autorov, ktorí vidia svet inak a teší ich jeho radostný chaos. Dopĺňali ju kolekcie viacerých významných autorských, zväčša ešte žijúcich osobností, ktoré zažiarili v minulých desaťročiach, no niektoré sú už dlho mimo záujem významných kurátorov. Ich tvorbu považujú za neaktuálnu, muzeálnu hodnotu. (Napríklad Ellsworth Kelly, Robert Ryman, Sol LeWitt, Sigmar Polke, Valie Export.)

Francúzsky pavilón

Národné pavilóny vnímali tému bienále ako zmysluplnú výzvu: mnohé z nich prezentovali tvorbu autorov, ktorým je blízka sociálna či protivojnová tematika, i téma smrti. K nej sa upla aj dokonalosťou presvedčivá inštalácia Ireny Jů­zovej s názvom Kolekcia - Série v českom a slovenskom pavilóne (na snímke autorky).

Okrem španielskej expozície Kúsky raja (Paradiso Spezzato alebo Paraiso Fragmentado) via­cerých autorov postavenej na médiách fotografie a videoinštalácií, zaujal najmä francúzsky pavilón. Sophie Calle. Presvedčila, že aj rozprávanie osobného príbehu je zmysluplná, ak je v jej výsledku koncentrovaný nielen výtvarný talent a čas, ktorý mu venovala, ale aj pozornosť k výpovediam iných, ktorí nimi potvrdzujú hodnotovú orientáciu našich životov.

Pre frankofónneho diváka sa v jej projekte, kde kombinovala fotografie s videoprezentáciami prednesu, spevu, i tanca s osobnou korešpondenciou, odborný­mi stanoviskami a literárnymi textami otvárali nekonečné mož­nosti čítania samotného diela i dejín kultúry komunikácie a medziľudských vzťahov.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 486
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 765
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 089
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 794
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 532
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 523
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 504
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 381
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 357
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 976

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Robert Roth: Filmom Nina som si musel posoliť rany

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

Neprehliadnite tiež

Jennifer Lawrence zažila prvý prepadák. Pauza prospeje jej aj publiku

Film Mother! je horor, ale ľudia sa z neho smejú.

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.