žene, ktorá s tým mužom žije. Chcem.
Mohli by sme začať zoširoka, ako je už v týchto končinách nešťastným, ale logickým zvykom. O tom, v akom štádiu sa nachádza slovenská kinematografia. A prečo, keď chce režisér rozprávať jeden príbeh o jednej žene, musí prijať daný stav a nakrúcať na etapy a tak rozmeniť film na drobné - na Soňu, Dášu a Kláru. Ale načo postávať v predsieni, keď dvere do trinástej komnaty sú pootvorené?
Ošiaľ, ošiaľ, ošiaľ
Vianoce a nový rok sú mystický čas. Aj ľudia sú „milší, bližsí a otvorenejší“. Podmazom pre Démonov sú preto koledy. Nehľadá sa tu symetrická hviezda v rozkrojenom jabĺčku, hoci ten úkon vyzerá podobne. Ako hra náhody, jediný rez do šťavnatého neznáma, ruleta, vabank. Hľadá sa láska.
A na Vianoce je čas upratať rok, odpustiť, aj keď Klára a Jozef hnali toho človeka na súd ako pomätenca. A dnes? Alebo: obzrieť sa za známosťou, spred šiestich mesiacov. Veď Dáša vie, ako to chodí. Na začiatku sa vždy hovorieva, že je to známosť.
A potom? Ešte je tu iná možnosť: „len“ si opakovať slovo „ošiaľ, ošiaľ, ošiaľ“. Pre prvé milovanie to stačí. A ďalej?
Dozrievanie
Démoni sú mystický názov. Aj tvorcovia a herci sú takí „milší, bližsí a otvorenejší“. Je to kolísavý film nielen preto, že sa odvíja pomaly, opatrne a súčasne s niečím príjemne známym ako lokálny autobus blúdiaci do Pienin. Pre cestujúcich sú tu nežné obrazy, nedbalá múdrosť starca, spev tých, ktorí nevedia spievať, a rozjímanie, na ktoré vykúkanie z okna pri ceste za láskou nabáda.
Ale kto dnes dobrovoľne nastúpi na spomalenú cestu, kde musí veľa hľadať a málo nájde?
Kameru síce nestískala jedna ruka (prvú poviedku snímal Martin Žiaran, druhú a tretiu Peter Kelíšek), no obom sa podarilo zasnežiť film podobne poletujúcou nehou a postavy zahaliť jemnou aurou rozprávkovosti. Ich dozrievanie je tvrdé ako ráno po roztopašnom Silvestri - od zamilovanej Sone a otázky „nie je ti zima?“ a odpovedi „dievčatko“ až po rezignovanú Kláru a tmavé ticho medzi chladnými múrmi. Hojdajúca sa kamera a pohľady cez objekty však dokážu nielen zjemniť vytriezvenie. A ďalej?
Vytriezvenie
„Na Vianoce sú ľudia milší, bližší a otvorenejší,“ flirtuje pracovník psychiatrickej liečebne s Klárou, keď jej rozpustilo prehrabkáva červenými vlasmi upratanými za ušami. Akoby bolo také jednoduché poukladať všetky tri charakteristiky do jediného balíčka pod stromček. Alebo tri ženy do jednej. Dozrievanie jednej duše do troch tvárí. Nie je.
Otvorene: poetickí Démoni zabúchali na trinástu komnatu. No temné sily v nás sa ukazujú ako anjeli v porovaní s démonmi ukrytými v trinástej komore zvanej slovenský film. Čakanie na ten, pri ktorom sa bude viac zdôrazňovať to, že je dobrý, než to, že je slovenský, môže pokračovať. Sézam sa opäť neotvoril. Alebo: ďalšia chutná salónka na vianočnom stromčeku, pod ktorým chýba Dar.
Démoni. SR, 2007, 105 minút. l Námet, scenár, réžia: Róbert Šveda. Kamera: Peter Kelíšek, Martin Žiaran. Hudba: Jana Kmiťová.
Hrajú: Eva Kerekes, Dada Duditšová, Beáta Dubielová
Premiéra v SR: dnes
