Stretli sme v dedinke pri Martine počas generálky pred aktuálnym koncertným turné. Počas debaty s ním neviete, čo myslí vážne a čo ako recesiu. Je z neho cítiť, že médiá nemá práve v obľube. PETER HRIVŇÁK alias Kuko, spevák skupiny Horkýže Slíže.
Kedy ste prvýkrát verejne vystupovali?
Keď som mal štyri roky, na Mikuláša. Bola to pesnička Sniežik sa nám chumelí. Od tej chvíle moja mamička vedela, že niečo zo mňa určite bude. Potom sa to už ťahalo smerom k muzike, chodil som vystupovať do pionierskych táborov, dokonca som občas dostal nejaké ceny typu čokoládka, tortička, žetóniky, za ktoré som si mohol niečo kúpiť na pionierskom jarmoku a podobne. To už bol vážny marketing. (smiech) No a prvú kapelu sme si založili v piatej triede základnej školy.
Prečo ste smerovali k hudbe?
Zo zábavy. Z prdele. Alebo, poviem to slušnejšie - preto, aby som sa nenudil. Neskôr som bol rád, že som sa tomu venoval, lebo spolužiaci sa venovali iným veciam, ktoré často nedopadli dobre.
Akým?
Nudili sa, tak skúšali všeličo iné. Nie gitary. (smiech) Najskôr chodili fajčiť za kotolňu, potom už za ňu chodili robiť niečo iné.
Vás drogy obišli úplne?
Ja som sa nenudil, takže mňa áno. Ale nie úplne, pretože som vyskúšal marihuanu a môžem povedať, že som mal smolu - dostal som do rúk takú, ktorá bola zlá. A tým ma to prešlo, takže nič viac nebolo.
Všetky kapely klamú
S muzikou sa však spájajú aj ďalšie dve „drogy" - sex a rokenrol. Väčšina hudobníkov mi hovorila, že vekom a založením rodiny ich „spotreba" klesá.
Klamú. Všetky kapely klamú. Ja o tom čosi viem, lebo sa stretávame s rovesníkmi z iných skupín. Vieme, že po u nich tridsiatke prichádza sexuálna revolúcia. Pozor - hovorím teraz o iných kapelách, nie o našej. (smiech)
Vážne?
Určite áno. Vôbec si nemyslím, že príchodom rodiny sa muzikanti ukľudnia. Keď sa ich na to pýtam a poviem im, že majú doma ženy, odpovedia, že „to je len sranda". Na kolenách im sedia dve baby a ruky majú neviem kde. Oni proste klamú.
Vy nie?
Ja to riešim rukami. Zdravými rukami. Ale niekomu to asi nestačí.
Stali by sa dnes Horkýže Slíže tým, čím sú, keby vás kvôli rozpadu Československa v roku 1992 neprevelili na vojnu domov do Nitry?
Stali. Tie prvé roky boli aj tak najmä o koncertoch, ktoré kapelou nehýbali nejako intenzívne, pretože ich bolo málo. Málo sme cvičili... Jediné, čo by bolo iné, je to, že by sme začali hrať o rok neskôr. Dnes by sme neslávili pätnáste ale štrnáste výročie.
Kašľali sme na všetko ostatné
Mali ste hneď od začiatku cieľ preraziť s vlastným repertoárom, či ste skúšali najmä cudzie veci?
Bývalý bubeník mal iné ambície ako ja s našim gitaristom, takže v tomto sme boli rôzni. On to bral ako koníček, my vážne. Ja som chcel mať bandu, ktorá sa raz bude živiť výhradne muzikou. Bubeník to vtedy bral skôr ako bokovku.
Kým sa tak stalo, ubehlo veľa rokov.
Ubehlo ich presne deväť.
Veď to. Nikdy ste si nepovedali, že kašlete na to, lebo sa to nikdy nepodarí?
Nie, nikdy. Myslím, že sme hodili za hlavu skôr iné veci. Kapela sa nemohla rozpadnúť.
Aké veci?
Jednoducho sme kašľali na všetko ostatné, radšej sme vzali ďalšieho gitaristu alebo si kúpili stowattové kombo, aby sme boli lepší.
Členovia kapely, ktorí to brali iba ako koníček bez cieľa primárne sa tým živiť, teda museli odísť?
Nie. Vôbec. Napríklad bubeník Martin odišiel z vlastného presvedčenia a bolo nám za ním aj ľúto. Bol to človek, ktorý s nami prešiel štyrmi albumami a trvalo sa zapísal do análov. (smiech)
Kedy ste pochopili, že už naozaj idete hore?
Presne vtedy, keď nás opustil ten bubeník. On skončil práve z dôvodu, že videl, že sa začíname meniť na profesionálnu kapelu. To nebola jeho cesta.
Už na začiatku ste si povedali, že idete do recesistických textov, zábavy a podobne, alebo boli aj ambície hrať niečo vážnejšie?
Horkýže Slíže mali, a aj iné kapely majú, na začiatku veľa pesničiek, ktoré obvykle neskôr uvidia nejakého vydavateľa. Prvé albumy vznikajú z nich. My sme mali k dispozícii ešte pesničky z mojej bývalej kapely, ktorá sa volala Ľudská faloš. Niečo sme vymysleli neskôr sami a dokopy bolo asi šesťdesiat pesničiek, ktoré sa hodili na prvé tri albumy. Tie sa potom pomíňali a tak sme robili nové.
Video: Kuko a Horkýže Slíže live na generálke pred turné:
((video2))
Kamera: Karol Sudor
Čiže recesia už od začiatku?
Recesistická bola aj tá kapela predtým. Texty som potom len trochu upravoval na vyššiu úroveň, pretože predtým sme pozostávali z dvanásť až trinásťročných členov. Niektoré vtedajšie veci by dnes pôsobili smiešne. Teraz som sa dobre zasmial, lebo som počul nový singel od skupiny Gladiátor, a presne taký text sme mali aj my. Akurát v rámci punkovej muziky.
Kedysi som mal lepšiu hlavu
Ako vznikajú tie pesničky?
Námety a myšlienky prichádzajú v aute a pri pive. Nemáme žiadnu formulku ani šablónku na to, ako spraviť dobrú skladbu. Každá vzniká inak.
Zapisujete si tie námety?
Kedysi som nemusel, mal som lepšiu hlavu. Deväťdesiat percent vecí som nezabudol a mal som jedno základné pravidlo - čo si človek zapamätá, to je silné a to dáme do muziky. Keď som si niečo nezapamätal, asi to nebolo dobré. Potom ma však chalani upozornili, že to, že si nejakú vec nepamätám, ešte neznamená, že musí byť zlá, možno som len indisponovaný. A tak som si začal zapisovať. To bolo obdobie rokov 2001 a 2002, keď sme šli hore. Naše texty boli odvtedy bohatšie aj preto, že som ich mal niekde zachytené. Logicky sme tak mali viac materiálu, ktorý sa dal použiť.
Ako vznikla pesnička A ja sprostá?
Mário doniesol text s refrénom, že „a ja sprostá som si kvôli tebe oholila nohy". Ja som ho dokončil a bolo. K tomu sme nalepili slohu, v ktorej sme chceli ukázať, ako chlapík po návrate z krčmy búcha na dvere so slovami „Ema otvor". To sa nedá spievať, jedine vykrikovať. K takému niečomu sa dá použiť akákoľvek muzika.
Vychádza tá pesnička z reality?
Áno, už sme niečo také zažili. Nebudem však hovoriť, kto konkrétne. (smiech)
Publikum s vami postupne rastie. Nebojíte sa, že raz ako kapela narazíte, lebo bude v štádiu, kedy sa mu to už bude zdať infantilné a nie smiešne?
Publikum sa mení ani nie tak generačne ako skôr z roka na rok. Takýchto vecí sa teda nebojím. Mení sa to plynule a plynule s nami publikum zomrie a plynule sa s nami aj narodí.
Čiže podľa vás kapela takéhoto typu dokáže fungovať aj desaťročia?
Áno. Publikum to totiž prestane baviť až vo chvíli, keď ako kapela prestaneme robiť dobré pesničky.
Video: Kuko o publiku:
((video4))
Kamera: Tomáš Holetz
Rado Ondrejíček zo Station.sk k vášmu poslednému albumu napísal: „Hudobne to vôbec nestojí za reč a hádam aj im (kapele, pozn. autora) musí liezť na nervy, ako sa musia tváriť, že im hrabe rovnako ako za mladi".
On si akože myslí, že miešame zo starej slávy? Je to jeho názor a ja mu to vyvracať určite nebudem. Samozrejme, že by sa dal urobiť krok niekde inde a začať robiť napríklad vážnu muziku, ale človek väčšinou robí to, čo vie. A my vieme toto a tak robíme toto.
Mnohí hovoria, že všetko staviate na recesii z toho dôvodu, že neviete ani poriadne spievať, ani hrať. S pozlátkou „recesia" sa to dá dobre zaobaliť a marketingovo uspieť.
Predávame albumy a sme radi, že je to tak. Recesiu robíme pre zábavu, lebo sa na tom bavíme aj my sami. Existujú ľudia, ktorí nemajú zmysel pre žiadny humor. Myslím, že takí chodia na inú muziku.
Čiže sa do toho neštylizujete?
Nie. My to takto cítime a sme radi, že sú tu kapely, ktoré nerobia takú hudbu ako my, lebo by tým mohli odstaviť alebo oslabiť práve nás. Kedy kapela vynikne? Keď je iná ako ostatné. To je všetko, čo som chcel k tomu povedať. Niekto si asi myslí, že robiť recesiu je ľahké. Potom sa pýtam, prečo to iné kapely nerobia. Boja sa rivality s nami alebo čakajú, kedy my prestaneme hrať a oni začnú?
Ďuďo musel byť opitý
Ako vás vnímajú ostatné kapely vašej generácie?
Každá inak.
Aké s nimi máte vzťahy?
Každý z kapely si vypestuje k členom iných kapiel svojský vzťah. My máme lepšie vzťahy s tými, s ktorými spolu hrávame. Sympatický vzťah teda máme k Chiki liki tu-a, s ktorými sme mali spoločnú šnúry, pričom predtým som im nevedel prísť na meno. Nie ich muzike, ale ako ľuďom. Všetko je to o tom, že sa ľudsky spoznáte a už je to iné.
Kuly z Desmodu mi spomínal, že niektorí nehovoria otvorene, a že za chlapa považuje trebárs Ďuďa z Hexu, ktorý za ním prišiel a priamo mu povedal, čo si o ich hudbe myslí.
Myslím, že Ďuďo musel byť vtedy opitý, inak by to nikdy nepovedal. On je človek, ktorý je tichý a myslím, že keď začne piť, tak funguje na báze „vo víne je pravda". Hovorí pravdu len vtedy, keď si vypije. Zrejme sa stretli na nejakom večierku a tam si to vyrozprávali. Mne Ďuďo nikdy nič také nepovedal. Asi bol vtedy vždy triezvy. Ja u nás niektoré kapely môžem, niektoré môžem ešte viac.
Viete pochváliť hudbu iných slovenských kapiel?
Keď sa s tými kapelami stretnem, pokojne ich pochválim, ak im niečo vyšlo, napríklad Žily (skladba od No Name, pozn. autora). To bola dobrá pesnička. Oni sú radi, ak niekto vyzdvihne niečo z ich tvorby, nie naopak - že niekto poukazuje na to, čo od nich nemusí. Také správanie potom nie je dobré. Ja som zainteresovaný človek, nech ich kritizujú tí, ktorí ich počúvajú.
Dokážu byť vôbec kapely k sebe navzájom otvorené a kritické?
Kritickí musíme byť najmä k sebe a nikdy netreba hovoriť vetu, že naša kapela je už za vodou a najbližších desať rokov to tu nikto „nepreští". Stále musíte rozmýšľať, čo ak o rok o vás nikto nezakopne. Treba na sebe pracovať.
Nie každý sa môže pochváliť takým zázemím fanúšikov ako my
V čom je sila Horkýže Slíže? Prečo myslíte, že ste prerazili?
Spravili sme si dobré zázemie. Máme okolo seba ľudí. A to je sila.
Je to podmienka?
Niektorí fungujú na báze reklamy. Stále sú na obrazovke, vyliezajú z každej konzervy, z každého média, takí okolo seba žiadnych ľudí nepotrebujú. Tí za nimi prídu až potom. My sme silní v tom, že nás držia ľudia. Nie každá kapela sa môže pochváliť takým pevným zázemím fanúšikov ako my.
Lenže niečom tým ľuďom musíte dávať, aby za vami šli. Čo je tou vecou, ktorá vás odlišuje od kapiel, ktoré ostali v garážach a pivniciach?
Snažíme sa do ľudí triafať, dávame im našu muziku.
Podriaďujete sa teda ich vkusu?
Nie, to nie je podriaďovanie sa. Snažíme sa do nich trafiť. Robíme pesničky, ktoré nie sú príliš vážne a im sa to páči.
Video: Kuko a Horkýže Slíže live na generálke pred turné:
((video1))
Kamera: Karol Sudor
Pri nahrávaní albumu dokážete odhadnúť, čo bude hitom?
Môže byť, že máme určité predstavy, ale musíme sa poradiť aj s inými ľuďmi. Zainteresovanými aj nezainteresovanými.
Ktorí sú zainteresovaní?
Trebárs vydavateľ. Nemôžeme fungovať tak, že všetko spravíme podľa seba a on nás nezaujíma, to by bola blbosť. Dobre tiež je, keď sa na ten album pozrú kamaráti. A ak sú medzi nimi rozdielne názory, je to len dobré. Znamená to, že silu cítiť v celom albume.
Stáva sa často, že vydavateľ má inú predstavu o singli ako vy?
Stáva sa to, ale vtedy treba zachovať chladnú hlavu a dohodnúť sa. Keď dajú dobré argumenty a presvedčia nás, že majú pravdu, my si uvedomíme, že to bude lepší krok ako ten, čo sme chceli spraviť my. Keď nevyjde prvý singel, mal by sa podariť aspoň ten druhý, pretože práve to kapele urobí dobré promo. Niektorí majú dokonca predstavu, že prvý singel z albumu by vôbec nemal byť silný, žiadna pecka. To sú veci, s ktorými sa nestotožňujem.
Kto má takú predstavu?
Niektorí vydavatelia a producenti. Ja tvrdím, že treba robiť každú pesničku tak, aby v nej bolo naše srdce. Ak to má byť len do počtu, ľudia to vycítia. Ak pesničku nikto nepochváli, je zle, lebo tá skladba na albume nemá čo robiť.
Expres nás nezahrá, ani keby sme mu zaplatili
Dobrá skladba sa v médiách presadí vždy?
Nie každá. Môžete mať skvelú pesničku a niektoré médiá vás nezahrajú, ani keď sa poseriete. Platí však, že skladba nemusí byť hraná v rádiách a napriek tomu je to hit.
Ako sa stavajú rádiá konkrétne k vám?
Sú k nám opatrní. Je to rovnaké ako keď na hranice príde podozrivé auto.
Prečo je to tak?
Vďaka našim textom, šteklivým témam a podobne. Ale nájdu sa aj rádiá, ktoré nás zahrajú.
Tie ostatné vás ignorujú pre vulgárnosť v textoch, ste pri nich príliš tvrdí, alebo...?
Nehodíme sa do ich formátu. Ale to zase zrejme pomáha tomu, že na youtube.com majú naše skladby taký úspech.
Ktoré rádiá vás nemajú radi?
Taký Expres nás nezahrá, ani keby sme mu zaplatili. Je to ale o ľuďoch. Pritom v Exprese mám kamarátov, ktorí nás ako kapelu majú radi a keby to bolo na nich, tak nás tam hrajú. Rozhoduje však programový riaditeľ. V každom rádiu. Pre niektorých sme málo intelektuálni.
Nezačali ste si však potom v kapele podvedome hovoriť, že ak vás nehrajú, jednoducho zmäkčíte, aby sa to zmenilo?
Máte na mysli konkrétnu skladbu?
Nie, myslím to všeobecne.
Ak aj stvoríme pesničku, ktorá je pekná a uhladená, väčšinou ju pritvrdíme textom. Nám by ľudia neverili, keby sme sa zmenili.
Môže kapela vypadnúť z playlistov rádií len pre osobné antipatie ku kapele?
Samozrejme. Dokonca o tom môžu rozhodnúť aj reklamní partneri. Tí povedia, že si neželajú, aby sa tam hralo niečo konkrétne a držia rádiá v šachu tým, že im dávajú milióny za reklamu. Vy ako programový riaditeľ by ste boli hlúpy, keby ste potom kapelu typu Horkýže Slíže nevyhodili.
Môže ovplyvniť hranie v rádiách samotné vydavateľstvo?
Malo by mať nejaké páky, ale zväčša ich majú samotní interpreti. Je to o osobných vzťahoch. A tie majú lepšie hudobníci.
Ako pozeráte na kopírovanie hudby, jej sťahovanie z internetu a podobne?
Rešpektujeme to. Keď nás rádiá moc nehrajú, aj vďaka tomu máme plné koncerty. Nám pomáha trebárs to, že sú naše klipy na youtube.com, kde si ich pozerajú státisíce ľudí. Je to najrýchlejší prísun k ľuďom.
Na Slávika neprídeme, hráme v Trnave
Majú zmysel ľudové hlasovania v anketách typu Slávik?
Treba to nechať na ľudí. To, že sme si poťažkali bronzovú sošku v roku 2003 nás tešilo, potom štyri roky nič, ale to nevadí. Je to príjemný pocit, ak za vás ľudia hlasujú, ale nemôžete ich k tomu nútiť. Dajú sa na to robiť kampane, ale to by bolo trápne.
Niektorí interpreti ten záverečný galaprogram ignorujú, napríklad Jožo Ráž stabilne, tento rok neprídete ani vy. Nie je povinnosťou hudobníkov ísť tam a ukázať sa ľuďom, ktorí za nich hlasovali?
Sú chvíle, kedy sa proste nedá ísť. Jožo Ráž nikde nehrá a aj tak si nejde pre cenu, to je však jeho osobná vec. My osobne by sme tam radi prišli, ale nemôžeme, lebo hráme koncert v Trnave a ten bol naplánovaný ešte predtým.
Dá sa protiargumentovať, že koncert sa dá presunúť, pretože môžete byť v „prime time" na obrazovke.
Nedá sa to posunúť, na tom je zainteresovaných príliš veľa ľudí.
Diváci si môžu myslieť iné.
Diváci? Ja si skôr myslím, že si to myslia hudobníci. Takí, ktorí by sa radi zviditeľnili na obrazovke. Obyčajný človek si skôr pomyslí, že ak kapela vopred uviedla dôvod, prečo nemôže prísť, je to pochopiteľné a v poriadku. V Trnave sme navyše nehrali už strašne dlho a tak dostala prednosť.
Chodím voliť, lebo chodí aj rodina
Sú Horkýže Slíže kúpiteľné politickou stranou do kampane?
Zatiaľ nie. (smiech) Možno budeme mať vlastnú stranu, potom áno. Inak nehrozí.
Prečo?
Nemáme potrebu zarábať peniaze na politike. Ani sme nikdy nemali. Nás oveľa viac teší, keď prídu ľudia na náš normálny koncert. Paľo Drapák kedysi spieval „zlých sa boj, zlých sa stráň". My sa toho držíme.
Chodíte voliť?
Chodím voliť, lebo chodí aj rodina. Vezmem manželku a deti, beriem to teda ako rituál. Politiku sledujem maximálne v tom, že si občas všímam zákony, ktoré sú zlé a ovplyvňujú nás, zahundrem si, že je to blbosť, ale tým to končí. Nesledujem ani noviny, to robí môj otec a keď prídem na návštevu, tak ma informuje, čo je nové.
Dostali ste sa už do bodu, že vám popularita liezla na nervy? Na ulici ste pomerne spoznateľný typ.
To je o veku, a keď sa človek stane slávnym a známym v neskoršom veku ako ja, tak to ustojí v pohode. Problémy majú väčšinou mladí, keď ich všade zdravia, napríklad „superstaristi". Klobúk dole pred všetkými, z ktorých popularita nespravila nejakých šašov a ostali normálnymi ľuďmi. U mňa popularita nedospela do stavu, že by mi nejako prekážala. Najväčšie problémy mám so zaraďovaním ľudí, keď ma niekto zdraví. Netuším, či sa poznáme z vojny, zo školy, z koncertu... Človek si nemôže držať v hlave všetko.
Nabaľuje sa na známych ľudí veľa zištných „kamarátov"?
Jasné, ale to sa časom vyselektuje. Človek na to príde a strasie sa ich. Stále nejakí prichádzajú a odchádzajú.
Sú mestá, v ktorých už vďaka skúsenosti odmietate hrať?
Samozrejme, ale to sa netýka konkrétnych miest, ale „miest", teda konkrétnych klubov, kde sme narazili na zlých organizátorov. Napríklad niekto dokáže tvrdiť, že na nás prišlo štyristo ľudí, reálne ich tam bolo sedemsto, akurát si nechal peniaze za zvyšných tristo vo svojom vrecku. Niektorí sú klamári, najmä keď sa odmena kapely odvíja od percent.
Živia nás koncerty
Čo vás najviac živí?
Jednoznačne koncerty. Predaj CD vás neuživí. Všetko závisí od životného štandardu, my sme spokojní s tým, čo máme.
Po koncertoch ostávate flámovať?
Keď máme čas, tak občas áno, ak ho nemáme, tak nie. V jednom kuse hráme, takže potrebujeme aj nejaký oddych a radšej ideme domov vyspať sa. Žúry človeka zbytočne rozbijú a tak keď nemusíme, vyhýbame sa im.
Čo večierky súkromných firiem? Hrávate na nich?
Áno, ale nie na takých, kde sa počas nášho vystúpenia napchávajú a pobehujú s jednohubkami v hube. Sú večierky, ktoré vyzerajú skôr ako normálny koncert a tým sa nevyhýbame. Chodíme hrať aj na motorkárske akcie, to sú tiež súkromne organizované akcie. Celkovo také akcie spočítam na prstoch dvoch rúk.
Čím teraz žijete?
Aktuálne sme na turné R´n´B Hodokvas Tour, ktoré skončí 8. decembra v Ružomberku. Tam s nami bude ako predskokan hrať výherná kapela, ktorá vzíde z hlasovania na internete. Počas šnúry odohráme osemnásť koncertov, budú s nami hrať rôzne kapely z regiónov, ktorými budeme prechádzať. Máme takmer trojhodinový program, ľudia sa majú na čo tešiť.
Video: Kuko o predkapelách na turné:
((video3))
Kamera: Karol Sudor
Čo budúci rok?
Plánujeme jeden film a asi na jar 2009 pripravíme nový album.
Aký film?
O tom ešte nemôžem rozprávať.
Dokument o vás?
Nie.
Niečo ako Rabaka od Elánu?
Ani hudobný film nie. Normálny klasický film, v ktorom sa použijú aj našej pesničky. To nám napadlo už dávno, tak sa do toho chceme pustiť.
Sú skladby, za ktoré sa dnes hanbíte?
Nie, skôr nám niektoré pripadajú trochu smiešne.
Pozn.: Rozhovor bol autorizovaný, Peter "Kuko" Hrivňák v prepise nič nezmenil. Medzititulky: redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu .
V pondelok si na SME.sk prečítajte rozhovor so spevákom a gitaristom skupiny Arakain - Honzom Toužimským a Jirkom Urbanom.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@gmail.com a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
