Niekedy to vyzerá, že tento chlapík má viac energie ako hociktorý mladý hudobník. Neil Young nezaháľa ani po prekročení šesťdesiatky a prichádza neustále s novými pesničkami a projektmi. Tým najnovším je jeho nový album Chrome Dreams II, ktorý vyšiel koncom októbra aj u nás.
Fanúšikovia Neila Younga vedia, že tento hudobník už jeden album takto pomenoval. To bolo ešte koncom sedemdesiatych rokov, ale nakoniec Chrome Dreams nikdy nevyšiel a nahrávka zapadla niekde v Youngových bohatých archívoch.
Návrat do mladosti
S Chrome Dreams II sa tento autor hitov ako Heart Of Gold, Hey Hey, My My (Into The Black), Rockin' In The Free World vrátil do svojich začiatkov. Priznáva to aj on sám v rozhovore pre USA Today: „Chcel som nahrať klasický konvenčný album, tak ako som to robil za mlada.“
Vtedy vydával albumy, na ktorých boli folkové aj rockové piesne. Odvtedy sa snažil tieto svety od seba oddeliť a nahrával akustické veci alebo drsné rokenrolové platne s Crazy Horse.
Mnohí hudobní priaznivci pripomínajú, že Young je dnes popri Dylanovi jedným z mála posledných géniov, ktorí začali robiť hudbu ešte v šesťdesiatych rokoch a dodnes nikdy neustúpili zo svojich pozícií. Ich hudba totiž stále láka, provokuje, inšpiruje. K jeho odkazu sa hlásia mladé generácie, začiatkom deväťdesiatych rokov ho novinári dokonca nazvali otcom „grunge“, a to nielen pre album Mirror Ball, ktorý nahral so skupinou Pearl Jam.
Young sa v americkej popmusic presadil najprv ako člen skupiny Bufallo Springfield. Po jej rozpade sa vydal na sólovú dráhu, na nej je dodnes. Medzi tým si odskočil do superskupiny Crosby, Stills, Nash and Young, nahrával albumy s Crazy Horse, so skupinou, ktorej hudbu tak skvele zvečnil režisér Jim Jarmush vo filme Rok koňa. Alebo unikal do sféry folku a country.
Jeho hudba má mnoho tvárí a Chrome Dreams je po dlhom čase album, ktorý ponúka všetky aspekty jeho tvorby. Ak tento hudobník nerebeluje, sú potravami pre dušu. Niečo na jeho hudbe je „lennonovského“, predovšetkým, keď spieva o láske ako lieku na všetky problémy tohto sveta.
Ďalšou témou jeho novej nahrávky je taký dôležitý pocit domova. Okrem toho sa Young nevyhýba ani svojej smrteľnosti, s ktorou sa nedávno stretol. Pred dvomi rokmi bol v ohrození života. Lekári mu diagnostikovali vážnu mozgovú chorobu, podstúpil náročnú operáciu. Všetko dobre dopadlo a hudobník sa mohol vrátiť na svoj kalifornský ranč a opäť skladať hudbu.
O inom ako o Bushovi
Najprv nahral folkový Priare Wind a po nabraní síl aj drsný protest v podobe antibushovského albumu Living With War. Nikdo pred ním sa tak ostro nevyjadril proti vojne v Iraku ako tento rodený Kanaďan. Na Chrome Dreams II sa tento hudobník vrátil ku klasickým pesničkám.
„Po Living With War som si musel opäť vyčistiť dušu. Človek nemôže žiť s tým, že sa tak bude cítiť do konca svojho života, hlavne keď je stále vo svete veľa vecí, o ktorých treba hovoriť – duchovno, vzťahy alebo prežitie,“ povedal pre USA Today.
Základom nového albumu je osemnásťminútová pieseň Ordinary People. Ide o poctu obyčajnému človeku, ktorú Young napísal ešte v osemdesiatych rokoch, ale svetlo sveta uzrela až teraz. Dala by sa zaradiť medzi to najlepšie, čo tento hudobník stvoril.
A medzi desiatimi pesničkami nájdeme aj zopár ďalších perál. Nádhernú The Way s detským zborom alebo No Hidden Path, pripomínajúcu jeho časy s Crazy Horse.
Kedysi spieval v piesni Old Man o starom mužovi, dnes sa ním už stal. No nie je človek, ktorý sa obzerá späť a premieta si svoj život ako film, bez toho, aby doň mohol ešte zasiahnuť. Neil Young to nikdy nevzdal. Bude zaujímavé sledovať tohto hudobníka v pokročilom veku a jeho pohľad na svet.
