Platí to aspoň o britských monarchoch, ktorí vyzerajú z roka na rok lepšie. Hoci dobové portréty v galériách žiadnu ohromnú krásu nezachytili (a to si ešte môžeme právom myslieť, že umelec sa snažil panovníkom polichotiť), filmové spracovania britskej histórie dávajú kráse zelenú.
Na filmové plátna sa práve dostala Cate Blanchett, ktorá si po desaťročnej prestávke znovu zahrala Alžbetu I. Vo voľnom pokračovaní je panovníčka o čosi staršia a občas sa objaví aj neupravená a bez parochne, v žiarivých momentoch filmu je to však krásna žena, pri ktorej človek ľutuje, aký asketický sexuálny život viedla.
To sa nedá povedať o Henrichovi VIII., ktorý mal kopu manželiek aj mileniek. Aj keď bol zamlada vynikajúcim športovcom, dobové obrazy z mladosti jasne hovoria, že mu chýbal sexepíl, aký tejto postave dodal írsky herec Jonathan Rhys Meyers. História asi nikdy nebola taká príťažlivá ako dnes – čo nezvládli gény, to jednoducho dorobili filmári.
