Vražedné šialenstvo v módnom kaderníctve

Minister Jureňa so všetkými voľnými pozemkami v Tatrách, advokát Ernest Valko, Marianna Ďurianová a mnohé iné celebrity sa dostávajú do rečí v novej produkcii Šialené nožničky. Tento víkend mala premiéru na bratislavskej Novej scéne.

Priame i nepriame narážky na slovenskú skutočnosť nekazia v tomto prípade nijaký klasický, detailne štuktúrovaný text. Naopak, sú hlavným stavebným kameňom hereckých exhibícií podľa návodu nemeckého psychológa a amatérskeho autora Paula Pörtnera.

Jeho interaktívnu kriminálnu komédiu (napísanú ešte v šesťdesiatych rokoch) hranú v mnohých komerčných divad­lách sveta. Fixovaným textom je iba z jednej časti. Zvyšok predstavuje podrobne prepracovaný manuál na improvizácie hercov, aby ich nijaké divácke otázky nezaskočili. Ak by sa tak aj stalo, nič to, v sále by nastalo ešte väčšie pobavenie. A jedine o to tvorcom ide.

Šialené nožničky v réžii Svetozára Sprušanského dovádzajú do dokonalosti koncept bezstarostnej komédie, kde sa relatívne dobromyseľne smejeme na policajtoch, gayoch či blondínkach. Nepredpokladala by som však, že sa slovenský divák dokáže tak odvážne zapájať do deja, že bude ešte aj počas pauzy vo foyeri bonzovať detektívovi Silvestrovi Spišiakovi akékoľvek podozrivé správanie postáv. V byte nad kaderníctvom totiž dôjde k úkladnej vražde klavírnej umelkyne Izabely Čiernej. Vrahom teda môžu byť všetci.

Roztržitého policajného inšpektora zahral Dušan Szabó s milý šarmom. To, či Peter Kočiš o jeden stupeň neprehráva, je v rámci kontextu pomerne málo podstatné, jeho hyperkatívny kaderník Tony Kulma si totiž svojou bezprostrednosťou divákov absolútne získava.

Zo Zuzany Moravcovej je taká šarmantná kaderníčka, že by ste sa od nej nechali ostrihať aj dohola. Jane Valockej sa podarilo prezentovať svoj komický talent v úlohe zbohatlíckej kientky pani Hagyariovej.

Postava Eduarda Wachtenbergera, podnikateľa so starožitnosťami, zas vynikajúco sadla Jánovi Mistríkovi, ktorý si udržal svoj seriózny imidž aj v najkomickejších situáciách.

To, čo sa v prvej časti chao­ticky udeje, to v druhej časti systematicky rekonštruujeme, aby sme tomu na záver nasadili čiapočku diváckeho verdiktu.

Scénografka Alexandra Grusková navrhla dokonalo dizajnový salón, našťastie, ani kostýmy nie sú také gýčové, ako to naznačuje plagát, ktorý produkciu zatrieďuje do tej najnižšej vkusovej kategórie.

Doslovný preklad originálneho titulu by znel Úplné šialenstvo, čo v zásade zodpovedá obsahu tohto dielka.

Faktom však je, že ani neviem, kedy som naposledy videla, že sa takto uvoľnene v divadle obecenstvo zabávalo.