PREŠOV 20. novembra (SITA) – Národnostné rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove uvedie v piatok premiéru inscenácie hry Deň derešový, ktorá vznikla na motívy textov národopisca a etnografa Jána Lazoríka z Krivian. Do divadelnej podoby ich upravil Štefan Oľha, text zo šarišského nárečia do rusínčiny preložil Štefan Suchý. Ide o obradové zvyky, žarty, tance a piesne, ktoré kedysi hrávali mladí ľudia od Vianoc po Nový rok.
Lazorík ich získal z rozprávania ľudí z obce Dolina na severnom Šariši, ktorá v 50. rokoch minulého storočia prestala existovať, lebo tu vzniklo vojenské pásmo. Hosťujúcim režisérom je Matúš Oľha, ktorý na dnešnej tlačovej besede uviedol, aké dôležité je z času na čas vrátiť sa k vlastným koreň.
„Dnes nastáva silný príklon k západnej kultúre. Touto hrou sa chceme napojiť na klasiku a ponúknuť ju divákom z vidieka, za ktorými DAD často cestuje. Sme zvedaví, ako ľudová tvorba a obradné cykly zo života oslovia dnešného dedinského človeka. V mnohých rusínskych obciach generácia starne, ale vracajú sa tu aj mladí, ktorí skúsili život v cudzine - napríklad v Írsku, kde si folklór vážia,“ uviedol Oľha.
Podobnú inscenáciu ako Deň derešový uviedlo košické štúdio STV pred 40. a 20. rokmi. Divadelnú podobu získal Lazoríkov text po prvýkrát. V inscenácii dostali svoju rolu všetci členovia súboru. Hrá sa v krojoch. Dej sa odohráva v izbe, kde sa dedinčania stretávajú na priadky. Mládež paroduje voľby, z ktorých vzíde nielen richtár, ale volí sa aj farár, gazdiná, ženích či nevesta.
Prvým rituálom po voľbách je dereš, aby úspešný kandidát nespyšnel a bral svoj úrad ako službu. V druhej časti predstavenia nazvanej Deň koláčový chodia zvolené postavičky po domoch, prinášajú dary, karnevalová nálada naberá na bujarosti, samopaši a komediantstve. Inscenácia je bohatá na živé spevy a tance. Predstavenie demonštruje schopnosť dedinčanov vyjadriť radosť z prežívaného, postavičky si zachovávajú svojrázny postoj k životu.
DAD takýto typ hry ešte nemal vo svojom repertoári, plánuje ju ponúkať hlavne na zájazdových vystúpeniach po rusínskych mestách a obciach. Oľha ju prirovnal k filmu Rok na dedine, ktorý sa dostal do Zlatého fondu.
