Bratislava 20. novembra (TASR) - Priekopník dokumentárnej žurnalistickej tvorby na Slovensku, posledný žijúci predstaviteľ medzivojnovej fotografickej moderny a najstarší aktívny fotograf Viliam Malík sa dožíva v stredu 21. novembra 95 rokov. Tomuto zakladateľovi slovenskej žurnalistickej a reportážnej fotografie udelili v októbri za celoživotné dielo ocenenie Osobnosť slovenskej fotografie.
Viliam Malík sa narodil 21. novembra 1912 v Bratislave a študoval na obchodnej akadémii. Jeden z prvej generácie umeleckých fotografov na Slovensku začínal v bratislavskom fotoklube YMCA, ktorý bol v 20. až 40. rokoch 20. storočia najvýznamnejším centrom neprofesionálnej fotografie. Neskôr tam prešiel rôznymi funkciami až po náčelníka. V roku 1936 sa stal spolupracovníkom Československej tlačovej agentúry, neskôr aj tlačovej agentúry na Slovensku.
Fotografická všestrannosť ho predurčovala na uvedomovanie si architektonických celkov, rovnako ako stavebných fragmentov. Jeho fotky dodnes tvoria v statiach modernej architektúry ilustračnú výpoveď o histórii architektúry nielen v Bratislave, ale i na Slovensku. Šírka jeho fotografických záujmov je však enormná, fotil asi vo všetkých žánroch. Bratislava, jeho rodné mesto, ho oslovovala svojím výzorom a ponúkané vnemy a podnety zvečňoval cez objektív fotoaparátu tak, aby sa sekunda stlačenia spúšte, ten neopakovateľný okamih, stal večnosťou. Navždy, reálne, neprikrášlene, alebo práve naopak, dajúc výslednému obrázku pečať svojho videnia, pohľadu.
Ako sociálne orientovaného fotografa a jedného z prvých fotožurnalistov na Slovensku ho zaujímal aj život v meste. V jeho či už sociálnokritických, alebo čisto žánrových fotografiách hralo prostredie mesta významnú úlohu. Stáva sa postupne transformovaným fotožurnalistom, ktorého vyjadrením sa stáva aj sociálnokritická fotografia.
Veľa cestoval spolu s aparátom v ruke. Fotil jarmok, zemiakovú brigádu pod Tatrami, dokumentoval rôzne sviatky a podujatia, bombardovanie Bratislavy, horiacu rafinériu Apollo, prezidenta Beneša, či Chruščova na stanici v Bratislave.
Začiatkom 50. rokov ho služobne preložili do Tatier a pracoval v Správe liečebných ústavov Národnej poisťovne. Po ťažkej železničnej havárii a následnom zlepšení zdravotného stavu po dvoch rokoch začal fotiť v tatranskom prostredí a ako kultúrny referent v zdravotnom ústave pacientom organizoval kultúrny program a stal sa lektorom Akadémie vzdelávania. Bol prvý, kto svoje prednášky dopĺňal diafilmami. Propagoval Tatry a iné krásy Slovenska.
Napriek bohatej fotografickej skúsenosti začal samostatne vystavovať až v roku 1995 v Bratislave a odvtedy mal mnohé autorské výstavy napríklad o architektúre, filmovom festivale v Trenčianskych Tepliciach, alebo o starej Bratislave, či o prírodnej kalamite v Tatrách, ktorú zobrazil na umelecko-reportážnej výstave v roku 2005.
V marci až apríli tohto roku vystavoval vo Vile Flóra v Starom Smokovci. Tatranská galéria Poprad touto výstavou vzdala hold doterajšej fotografickej tvorbe Viliama Malíka prezentáciou desiatok fotografií od sociálnej fotografie cez reportážnu dokumentaristiku, ľudové tradície až po tatranské motívy. Historické dokumenty nestora slovenskej fotografie možno v súčasnosti vidieť v bratislavskej Univerzitnej knižnici na výstave, ktorú v rámci prebiehajúceho medzinárodného festivalu Mesiac fotografie sprístupnili začiatkom novembra.
chor ed
