Fajnšmekri si prišli minulý týždeň vo Východoslovenskej galérii v Košiciach na svoje. Mohli sa stretnúť so vzácnym človekom a po dlhej pauze opäť vstrebávať hlboké posolstvo jeho diel.
Výnimočný zjav na slovenskej výtvarnej scéne, žiak Albína Brunovského, sa dal po piatich rokoch presvedčiť, že košický Festival sakrálneho umenia i jeho 55. narodeniny sú najvhodnejšou príležitosťou, aby zo stien ateliéru a bytu zvesil svoje neustále prerábané, dotvárané, často v niekoľkých vrstvách premaľované plátna a podelil sa o ne s Košičanmi.
Bolestný akt hľadania
„Niektoré obrazy sú také späté so zážitkom osvietenia, že by som ich nevymenil ani za juhoafrické zlaté bane. Sú to míľniky pri ceste, po ktorej kráčam. Bez nich by som možno zablúdil. Navyše, často mám mučivý pocit, že im ešte čosi chýba, že ich treba o čosi doplniť a niekedy aj celkom premaľovať. Keď večer zložím štetec, väčšinou mám dobrý pocit. Realita rána a denného svetla však zvykne byť krutá. K niektorým obrazom sa vraciam aj po rokoch. A stáva sa, že ich aj skazím. Ale o tom je tvorba. Nie je to jednorazový akt, je to nekonečný, často bolestný proces hľadania,“ hovorí maliar Bugan
Alexander Bugan (na snímke Judity Čermákovej) je Košičan telom i dušou. Podľa znalcov umenia je jedným z mála, ak nie jediným pokračovateľom významnej košickej maliarskej školy. Aj keď študoval a úspešne pôsobil v Bratislave, kde sa ako výtvarník veľmi dobre uchytil, stále ho to ťahalo domov.
V roku 1978 začal učiť maľbu a grafiku na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Minulý rok zo školstva definitívne odišiel. „Iritovalo ma, že do školy sa dostávalo čoraz menej talentovaných detí, ktorým nestačí plávať po povrchu a hrať sa na umelcov. Mal som pocit, že nedokážu prijímať, čo im ponúkam, a ja zase nedokážem akceptovať povrchnosť. Ale teraz robím to, po čom som celý život túžil. Navyše v prostredí, s ktorým som zrastený. Čo viac si môžem želať?“
Súčasne s košickou retrospektívnou výstavou sa Bugan prezentuje aj v bratislavskej Gallery Museum. „Má rovnako ako vlani neobyčajný úspech. Bratislava znovu objavila jedného z najlepších súčasných slovenských výtvarníkov. Jeho tvorba oslovuje súčasníka svojím nekonvenčným príbehom o človeku, o bohu, prírode, o zmysle života. Je taká výnimočná a excelentná, že stretnutie s jeho obrazmi je skutočným sviatkom,“ tvrdí kunsthistorik a kurátor košickej expozície Ľubomír Stanček.
Jediný obraz
Hľaďte, zázrak, Baránok v zime, Víťaz nad smrťou, Trpiaci, Bárka v búrke – obrazy Alexandra Bugana sú preduchovnené, nabité emóciami, až dojemne krásne.
„Keď tvorím, nerozmýšľam o umení. Len napĺňam to, čo mám naplniť. Dostojevskij pred 150 rokmi povedal, že spasiť tento svet môže jedine krása. Nechcem sa hrať na spasiteľa. Ale snažím sa ju ponúknuť z hĺbky celej svojej duše. Potešilo by ma, keby si návštevníci odniesli z tejto výstavy spomienku aspoň na jediný obraz, a vo svojej duši pocit intenzívneho a pritom krásneho zážitku. Znamenalo by to, že sme naladení na jednej vlnovej dĺžke.“
