Politické umenie je slovné spojenie, ktoré pôsobí na mnohých odstrašujúco. Predstava o ňom býva spojená so socialistickým realizmom a maľbami sovietskych vojakov, prípadne šťastných komunistických občanov.
Že to už dávno nie je pravda a termín politické umenie má úplne iný kritický obsah, dokazujú kurátorky Tamara Moyzes a Zuzana Štefková v projekte Czechpoint. Medzinárodná výstava, ktorá mala premiéru pred rokom v Prahe, prebieha do začiatku decembra v žilinskej Považskej galérii umenia.
Prehliadka prezentuje diela slovenských a českých umelcov a umelkýň v konfrontácii s tvorbou z Poľska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, ale aj pre nás takmer s neznámou umeleckou scénou z Mexika, Kazachstanu, Izraela či Palestíny. Názov Czechpoint je odvodený z anglického pojmu check point – kontrolné stanovište, ktorý symbolizuje problematické prekonávanie hraníc.
Diela sa zaoberajú politickými témami v širšom zmysle, reagujú napríklad na problémy násilia, militarizmu, ale aj spoločnosti založenej na konzume.
Slovenský umelec žijúci v Prahe Mário Chromý tematizuje korupciu. Jeho webový projekt Kauzičky je hypertextom, cez ktorý pospájal rozličné české politické kauzy pomocou kľúčových mien. Sláva Sobotovičová prezentuje video, na ktorom spieva na nápev československej hymny pieseň nenaplnenej lásky o vzťahu, ktorý zanikol. Michal Moravčík, ktorý pred časom rozbúril verejnú diskusiu dielom reagujúcim na maďarský nacionalizmus, rozvíja tentoraz tému slovenského nacionalizmu.
Zahraniční umelci sa poväčšine prezentujú videoinštaláciami, izraelsko-palestínska sekcia reaguje na politickú realitu konfliktnej oblasti. Prehliadku ironicky komentuje dielo Milana Mikuláštika Adolf stojí v rohu a hanbí sa za vás, ktoré je Hitlerovou bustou umiestnenou v kúte miestnosti.
Politické a angažované umenie si stále hlasnejšie nárokuje na svoje miesto v umeleckom i verejnom živote. Že obstojí aj v medzinárodnom kontexte, dokazuje výstava Czechpoint.
Autor: Lenka Kukurová (Autorka je výtvarná kritička)
