Štefan Prokop bol slobodný a morálny človek. Myslím, že bol cudný a vášnivý zároveň. Zvedavý a posadnutý.
Mal svoj osobitý svet a súčasne objavoval svet v iných ľuďoch. Vedel sa nadchnúť chvíľami bezprostrednosti tých, ktorí nemajú tváre a mal rád humor. Povedal, že priateľstvo je aj nevinnosť...
Niekedy pôsobil nesmelým dojmom, ale mal v sebe odvahu prvolezca a naozajstného tvorcu. Bol pokorný, senzitívny a zároveň divoký a nespútaný. Musel byť sám, ale potreboval lásku a skutočnú blízkosť ľudí. Bol zraniteľný, hrdý a veľkorysý.
Všetko ostatné vieme o ňom z jeho sôch, kresieb a reliéfov. Mal schopnosť zvnútorniť hmotu. Na jednom z jeho „zakázaných“ a nevhodných reliéfov sedí muž s hlavou v dlaniach a jeho okrídlený dvojník odlieta zo zeme. Ak je to anjel, je súčasťou bytosti pozemského človeka.
Tento obraz imaginácie a sily duchovného človeka Štefana Prokopa je i záznamom smutnej skutočnosti, že bez výstrahy odletel a stratil sa v oblakoch.
Autor: Dušan Hanák (Autor je filmový režisér)
