miéra je už túto sobotu.
„Je to len šťastná náhoda, že mi dramaturg Vlado Zvara z príčin, ktoré môžem len tušiť, ponúkol napísať operu pre Slovenské národné divadlo,“ hovorí pre SME skladateľ Martin Burlas (na snímke). „Mohol som si vybrať tému, libretistu, aj pracovný štáb. Až som sa čudoval, aké to bolo veľkorysé. Dúfam, že to časom budú núkať aj iným.“
Na inscenácii sa podieľajú ľudia z SND, aj tvorcovia z alternatívnej scény. Pre rôzne problémy sa síce premiéra oneskorila o rok, ale vznikla verzia, ktorá sa pozdáva celému tímu. „Termín netlačil ako väčšinou, v pokoji sme si prešli všetky pripomienky. Len vzhľadom na neznáme dôvody sme museli pracovať s výrazne nižším rozpočtom, než sa pôvodne plánovalo.“
Bestseller na slovenský spôsob
Názov Kóma okamžite evokuje Robina Cooka. Podľa jeho knižného bestselleru z roku 1977 vznikol nemenej úspešný film. Dej sa odohráva v nemocnici, kde pacientov uvádzajú do kómy, aby im mohli transplantovať orgány.
V bezvedomí je aj Burlasov hrdina, no tu sa podobnosti končia: „Knihu som nečítal, ale film som videl. Bol taký dobrý, že kniha nemôže byť zlá. Žánrovo však išlo o triler, my sme zvolili skôr sociologicko-klinický prístup. V našom deji skôr vo vzduchu visia všelijaké otázky.“
Kým v predchádzajúcej opere Údel (2001) Burlas siahol po filozofovi Wittgensteinovi, tentoraz libreto spravil spolu so známym českým publicistom Jiřím Oličom. Čo oba texty spája, je minimalistické využívanie slov: „Veľa ľudí trpí nadmierou slov a s tým sa ťažko pracuje. Mám rád, keď sa na malom priestore povie všetko podstatné,“ vysvetľuje Burlas.
Rovnako ako Údel, aj Kóma má len jedno dejstvo. Podľa autora preto, aby dej viac vtiahol diváka. Kým Údel však uviedlo Združenie pre súčasnú operu v alternatívnom divadle Stoka, Kómu bude hrať oficiálna scéna. Pre Burlasa je rozdiel iba v tom, že sa nemusel venovať režisérovaniu a produkcii: „Predtým som bol na to sám. Človek môže strážiť výsledok, no je to dvojnásobná záťaž. Režiséra Rastislava Balleka a scénografa Toma Cillera som si vybral, lebo som mal pocit, že sa nebudem musieť obávať, čo spravia s predlohou.“
Načo je súčasná opera
Hoci sa zdá, že opera je záležitosťou minulosti, v posledných rokoch u nás vzniklo hneď niekoľko nových diel (Burgr, Matej, Piaček). Aká bola motivácia Burlasa? „Zaujímajú ma absurdné situácie zo života. Určite by sa dali spracovať vo filme alebo v divadle. Ale tam je hovorené slovo, pre mňa sú oveľa silnejšie mĺkve scény. Slová sú často zbytočné, samé frázy a klišé. Hoci opera spočiatku vyzerá smiešne, keď sa dobre zaspieva a zinscenuje, je ideálnym médiom.“
Ešte k tým absurdným situáciám zo života: mesiac a pol pred premiérou (!) sa tvorcovia dozvedeli v kostýmovej dielni, že kostýmy ani scénu nevyrábajú, aj keď už dávno mali byť hotové. Neboli na to vyčlenené peniaze, ale nikto im to oficiálne neoznámil: „Titul bol pritom v pláne asi dva roky, robí sa za desatinu bežného rozpočtu a všetky detaily boli dohodnuté asi od marca. Navyše, tento týždeň nebolo možné skúšať dva dni na javisku s orchestrom, takže takto sa robí premiéra v SND.“
Na druhej strane, len málokto má dve premiéry počas jedného mesiaca. A to nie hocijaké - prvá vznikla na objednávku festivalu Melos-étos, druhá pre Slovenské národné divadlo. „Zhoda okolností. Môžem len tušiť, že to sa nebude opakovať,“ smeje sa Burlas a zdôrazňuje, že chce ľudí unavovať, ale nevie, či sa mu to bude tak často dariť.
