V koncentračnom tábore v Sachsenhausene vyrobili uväzení Židia 134 miliónov falošných britských libier. Takzvaná Operácia Bernhard sa dnes dočkala svojej filmovej podoby. Rakúsky film Diablova dielňa rozpráva príbeh o tom, čo sa stane s ľudskou cťou, keď je vystavená smrti.
Za múrmi špeciálneho baraku v Sachsenhausene sa počas druhej svetovej vojny odohral príbeh 140 Židov, ktorí mali pomôcť Nemeckej ríši zdecimovať britskú a americkú ekonomiku.
„Uvidíte skutočný príbeh z koncentračného tábora v Sachsenhausen,“ sľuboval Ruzowitzky divákom pred uvedením svojho filmu v Los Angeles. Keďže obaja jeho starí otcovia boli nacistami, už dlhšie sa pohrával s myšlienkou prísť s odkazom svojej generácie. „A keď som čítal o neuveriteľnom príbehu falšovateľov, hneď som si pomyslel, že práve toto by mohol byť môj príbeh, ktorý by bol nielen politickým odkazom, ale aj emotívnym filmom.“ Na jeho nakrútenie potreboval Ruzowitzky iba 30 dní a pred americkým publikom s ním zožal veľký úspech. Rakúsko poslalo Ruzowitzkého film aj Americkej filmovej akadémii v Los Angeles ako svojho kandidáta na Oscara.
Misia rozprávať príbeh
Hlavnou postavou je profesionálny falšovateľ Salamon Sorovič (skutočným menom Smoljanov), ktorého pre podvody zatknú. Vrtkavosťou osudu sa ako jediný kriminálny väzeň ocitne v koncentračnom tábore zoči-voči Adolfovi Burgerovi, ktorý chce prežiť, ale zároveň si chce uchrániť česť.
„Mal som obrovské šťastie, že mi Adolf Burger pomáhal. Ešte stále je nažive, má 90 rokov a scenár som napísal podľa jeho memoárov,“ vysvetlil režisér. „Na začiatku som bol dosť nervózny, lebo to mohlo dopadnúť katastrofálne. Vyvinula sa však z toho veľmi dobrá skúsenosť, pretože celoživotnou misiou Adolfa Burgera je rozpovedať tento príbeh.“ Bol natoľko otvorený diskusiám a zmenám, že pripustil aj drobné „vylepšenia“ reality, aby bol príbeh zrozumiteľnejší dnešnému publiku.
„Nechcel som z toho robiť hodinu dejepisu. Chcel som skôr film, ktorý vyvolá univerzálne otázky o morálke, a preto som musel postavy trocha upraviť.“ Ruzowitzky najviac zmenil práve postavu svojho spoluscenáristu Adolfa Burgera. „V reálnom živote sa podobal na Soroviča, mal tiež ten silný gén prežitia.“ Filmový Burger bol predsa len o niečo principiálnejší než skutočný.
V Karlovi Markovicsovi možno slovenskí diváci spoznajú stereotypného Stockingera zo seriálu Komisár Rex. Sorovič je však úplne inou tvárou tohto všestranného herca. Mladý nemecký herec August Diehl stvárnil Adolfa Burgera. Za zmienkou stojí aj skvelý herecký výkon Devida Striesowa v úlohe nacistického šéfa tajnej operácie, ktorý si už vyslúžil cenu Nemeckej filmovej akadémie.
Ako reagovať
Diablovu dielňu videli už diváci takmer v celej Európe. „Zaujímavé je, že film videlo v každej krajine viac ľudí ako v Nemecku... Nemci jednoducho tieto veci nechcú vidieť,“ vysvetlil režisér a dodal, že dnešná generácia si uvedomuje zločiny svojich predkov. „Vieme, že je tu zodpovednosť, že naše rodiny boli do toho zapojené, ale nevieme čo robiť s týmto poznaním. Myslím, že mnohí sa prosto len vyhýbajú konfrontácii, pretože by nevedeli, ako reagovať.“
Počas Operácie Bernhard sa vyrobilo 134 miliónov britských libier, čo bolo v tom čase 13 percent obeživa. Pokiaľ mala každá libra na začiatku vojny hodnotu štyroch amerických dolárov, na konci vojny klesla jej hodnota na jeden dolár. Práve falšovanie dolárov malo byť druhou veľkou misiou Operácie Bernhard. Húževnatosť a odvaha malej skupiny ľudí však spôsobili, že táto misia nebola dokončená včas.
Autor: Marika Ondruchová Los Angeles
