Režisér Jozef Bednárik pripravil v Bratislavskom bábkovom divadle známy orientálny príbeh o Alibabovi a štyridsiatich zbojníkoch. Jeho premiéra bola v piatok.
Kedysi dávno-pradávno Československá televízia v rámci svojich detských programov uvádzala sériu inscenácií na motívy Rozprávok tisíc a jednej noci. Vtedy by si asi sotva niekto pomyslel, že arabský svet znamená aj niečo iné než len na míle vzdialenú predstavu, ktorú stelesňujú naši herci s turbanmi, oháňajúci sa mačetami či herečky skryté pod závojom s trblietkami na obnažených bokoch.
Britský Orient na súčasnom Slovensku
Dnes sme chtiac-nechtiac celkom inde. Svojím a svojským spôsobom vyhmatáva túto prítomnosť režisér Jozef Bednárik. Cieľovou skupinou jeho know-how sú tentoraz najmä deti. Pôvodne vyše štvorhodinová výpravná anglická predloha rodinného muzikálu Chi Chun Chow sa v Bratislave scvrkla na skromnejšiu polovicu. Boj s časopriestorom však diváci zvládli nielen vďaka prestávke a zázračnému „sezam, otvor sa“.
Príbeh o Ali Babovi, jeho synovi Nurovi a chamtivom bratovi Kásimovi, o milovaných a všetkými masťami mazaných ženách, o jaskyni plnej zlata a Ču Činovi Čauovi, tajomnom obchodníkovi z Číny, ktorému v rabovaní pomáha štyridsať zbojníkov, rozpráva mama Mahbuba. Tá vie, že všetko je dnes inak ako kedysi. Rozprávanie rafinovane adresuje divákom cez vojakov unavených z boja, ktorí ju prídu navštíviť z tábora pri Bagdade.
Piesne fičia, text je živý, dej dramatický, príbeh v príbehu však zďaleka nestačí. Hlbokou motiváciou môžu byť rozložité súvislosti Šeherezádinho rozprávania, medzi ktoré rozprávka o Ali Babovi patrí.
Zrejme aj preto sa ďalším, veľmi dôležitým, rozmerom inscenácie stávajú aj bábky. Ich funkcie rozdelené podľa druhu: javajky sú ľudia, maňušky zvieratá.
Bábkovodi vyjadrujú vzťah k bábkam a k divákom sú tak otvorenejší. Odhaľujú sa do tej miery, do akej má ich vzhľad pre príbeh význam. Navyše, charaktery postáv tvoria bábky a bábkoherci rovno pred očami divákov. Keď je obuvník Mustafa zbabelý, je drevenou bábkou, keď zaňuchá dobrý obchod, ihneď ožije.
Otvorená hra s detailmi a naplno
Fígeľ sa vystrkuje aj v malých detailoch. Bábka žaba adresuje divákom nenápadné poznámky, o aký muzikálový prvok práve ide, stará Mahbuba prehodí čosi o meteorologických anomáliách v Arábii, malý blok patrí len ženám a do ohňa sa prilieva aj kvapka židovského oleja. V zlatej jaskyni sú hlúposť a chamtivosť pokojne rozštvrtené, potom obuvníckou ihlou a niťou zošité a so všetkou cťou pochované. Samozrejme, ide o mŕtvolu konkrétneho človeka a v tomto prípade aj o jeho bábku. Aby toho nebolo málo, jednohrbá ťava ešte prehovorí hlasom samotného režiséra.
Občas preexponovaný výraz tvorcom tejto inscenácie nemožno vyčítať, Nadšenie, s akým hrajú, sa dnes vidí už len málokedy, či už je to vďaka osobnosti, či pre skutočnosť, že hra je venovaná hlavne deťom, alebo pre fakt, že bábkam sa treba obetovať naplno, inak neožijú.
Na malom javisku Bratislavského bábkového divadla ponúkol režisér Jozef Bednárik svoju dôkladne premyslenú ilúziu veľkolepého predstavenia. Ak si po nej celkom náhodou spomenieme, prečo sa v úvode kulltového filmu Pulp Fiction režiséra Quentina Tarantina v obraze mihol chrbát Johna Travoltu, určite zistíme, kadiaľ vlastne vedú cesty dobra a zla. Je hlavou štyridsiatich zbojníkov jeden z nás?
Ču Čin Čau alebo Ali Baba a štyridsať zbojníkov (Chu Chin Chow)
Hudba: Frederic Norton, scenár a texty piesní: Oscar Asche
Preklad: Ingrid Tomová
Preklad textov piesní: Ján Štrasser
Scéna: Pavol Andraško, bábky a kostýmy: Boráros Szilárd
Réžia: Jozef Bednárik
Hrajú: Boris Bačík, Dušan Štauder, Viktor Horján, Andrej Kováč, Eva Matejková a ďalší.
Premiéra: 23. a 24. novembra v Bratislavskom bábkovom divadle