Záhadná Kubrickova filmografia môže byť odtajená. Ak nám o nej naživo porozpráva producent Jan Harlan.
Jan Harlan je milý sedemdesiatročný pán, filmový producent a niekto, kto pozná veľa tajomstiev. Už piatok bude v Bratislave, lebo tentoraz je predsedom hlavnej poroty nášho medzinárodného filmového festivalu on. Popritom sa chce stretávať s filmovými fanúšikmi a študentmi.
Asi mu je jasné, že bude rozprávať o svojom kamarátovi Stanley Kubrickovi a odtajovať o ňom to, čo nám je nejasné. Harlan sa s ním stretol v roku 1975 pri nakrúcaní Barryho Lyndona a všetko ostatné už robili spolu. Nebolo toho veľa, Harlan vie, že toho mohlo a malo byť viac.
Najprv odysea, potom sláva
Kubrick už mal za sebou Cesty slávy, nakrútil aj pôvabne absurdnú polodrámu-pologrotesku Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu. Šesťdesiate roky boli už kdesi v polovici, ale ešte stále si nemohol povedať, že je slávny, alebo aspoň úspešný. Čo s ním bude ďalej, nevedel ani v roku 1968, keď do kín prišla Vesmírna odysea.
Na premiére mal oči pozorné, videl, že zo sály postupne odišli desiatky ľudí. Ani nechcel vidieť recenzie. Trochu sa však mýlil - boli priaznivé. A čím viac sa k tomuto filmu ľudia vracali, tým viac ho obdivovali. Že bol príliš abstraktný? Nikomu to neprekážalo, práve to ich fascinovalo.
Nepokoj, vzrušenie, napätie, to všetko dosiahol za stotinu sekundy, jednoduchým strihom. Vtedy to však bol mimoriadne odvážny strih - zo scény s ľudoopmi preskočil až k počítaču Hal 9000, čo terorizuje nevinných kozmonautov.
Keď bol starší, zvykol hovoriť, že svoju pracovnú metódu v podstate nepozná. Viac ho viedla intuícia, málokedy vedel, čo vo filme chce. Vedel iba, čo nechce. Spraviť niečo nezmyselné, napríklad.
Žiadny a druhý Kubrick
Jan Harlan o ňom nakrútil dokument Stanley Kubrick: Život v obrazoch. Hovorí v ňom aj o najväčšej režisérovej starosti. Kubrick tušil, že na jeho ďalšie filmy sa bude čakať, a veľmi by sa hanbil, keby nimi sklamal. Okrem toho, bol to veľký pedant a na každú tému sa pripravoval dlho a pomaly. Normálne by s ním nikto nechcel pracovať, keby to nebol taký zážitok. A keby jeho prítomnosť nebola taká vzácna.
Kubrick nebol spoločenský, nechodil na večierky, nemotal sa medzi filmármi a odmietal médiá. To biele miesto bolo také veľké, že si istý Alan Conway mohol dovoliť riskovať a beztrestne vyčíňať - tým, že sa za Kubricka vydával. Chodil po baroch a ľuďom nahováral, že sa chystá nakrútiť hit 3001: Vesmírna odysea.
Keby
O tejto milej príhode vznikol pred dvomi rokmi film Colour Me Kubrick. Sám Kubrick s filmovaním skončil v roku 1999. Tesne pred premiérou filmu Eyes Wide Shut zomrel. V jeho dome však zostalo kopec škatúľ s popísanými poznámkami. Keby nebol taký puntičkár, mal viac času a možno aj šťastia, asi by sme dnes chodili do archívu po jeho Napoleona či po príbeh o holokauste. A pod sci–fi A.I. Umelá inteligencia by nebol podpísaný Spielberg, ale on.
Keby sa všetko v roku 1999 neskončilo, dnes by sme vedeli aj to, čo chcel Kubrick nakrúcať v Bratislave. Asi pred pätnástimi rokmi sa sem totiž chystal. Jan Harlan by nám to už mal dopovedať. Na festivale bude do 7. decembra, jeho dokument sa bude premietať v nedeľu .
