Amy Winehouse je meno, ktoré skloňujú britské médiá možno viac ako narkomana Pete Dohertyho z Babyshambles. Táto speváčka si pozíciu nespútanej hviezdy nevyslúžila náhodou - bulvár sa deň čo deň rýpe v jej pohnutom osobnom živote, ale hudobní fanúšikovia vedia, že majú dočinenia s jednou z najoriginálnejších speváčok posledných rokov.
Punkerka a džez
A pritom jej piesne majú tak ďaleko od súčasnej popmusic. Hudba Winehousovej vychádza zo starého sveta, predovšetkým soulu a džezu, občas sa ozve ska alebo hip-hop. Ale to, čo je na nej najcennejšie, je jej osobnosť. Je to punkerka v koži džezovej speváčky, povedali o nej iní. Témy jej piesní sú zväčša pochmúrne, ako jej životné zážitky. A tých má vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch viac ako dosť.
Winehousová je Londýnčanka, ktorá vyrastala v rodine taxikára a farmaceutickej sestry. Za svoju lásku k džezu môže vďaka bohatej kolekcii platní v domácnosti, v ktorej ako malá objavila nahrávky Elly Fitzgeraldovej, Billy Hollidayovej alebo Franka Sinatru.
Už v puberte začala svoje piesne spievať po londýnskych baroch a na základe pásky, ktorú poslala do nahrávacej spoločnosti so svojimi pesničky, kde hľadali džezovú speváčku, získala prvý nahrávací kontrakt. Jej debutový album Frank vyšiel v roku 2003 a zožal predovšetkým úspech u kritikov, pretože bol nominovaný na prestížnu cenu Mercury Music Award. Winehousovej život sa neskôr zamotal v nešťastnom ľúbostnom vzťahu a otrasy v osobnom živote začala riešiť alkoholom.
Návrat k čiernej
Na koncertoch spievala často opitá, až sa jej manažment rozhodol, že ju pošle na protialkoholické liečenie. Nikdy tam neskončila, ale o tomto zážitku neskôr naspievala jednu zo svojich najlepších piesní - Rehab.
Tá sa nachádzala na jej druhom albume Back To Black (2006), ktorý akoby vzkriesil pop päťdesiatych rokov a skombinoval ho so súčasným zvukom. Z Winehousovej sa zrodila veľká hviezda, že si ju dokonca všimli aj v Amerike. Album Back To Black sa stal najvyššie debutujúcou nahrávkou britskej speváčky v histórii americkej popmusic. Niet sa čo čudovať. Jej najnovšie DVD I Told You I Was Trouble poukazuje na výnimočný talent tejto speváčky a skladateľky, ktorej ruky zdobia rôzne tetovania, poukazujúce na jej búrlivý život. Ten si zas skomplikovala ešte tým, že sa vydala za chlapa, ktorý za zbitie barmana skončil v base a hrozí mu vysoký trest.
Keď je však na pódiu, fanúšikovi jej veria. Na pódiu pôsobí uvoľnene, vychutnáva si každý okamih svojho spevu, ktorý svojou ležérnosťou pripomína Billy Hollidayovú alebo Lauryn Hillovú z The Fugees. Keď spieva o zlomenom srdci ako napríklad v nádhernej Love Is A Losing Game, je cítiť, že toto žieňa s podivným účesom, ktoré na pódiu vyplazuje jazyk, laškuje s divákmi, používa slovo „fuck“ ako na bežiacom páse, si to odžilo na vlastnej koži.
