Tak, ktorú správu si chcete prečítať ako prvú? Dobrú či zlú? Dobrá znie, že MFF Bratislava má najlepší program zo všetkých jesenných a zimných festivalov v Európe. Aspoň to tvrdí jeden z jeho organizátorov Martin Ciel. Aj preto, že v programe sa nachádza množstvo snímok ocenených na tých najvýznamnejších festivalov.
O to viac zabolí zlá správa: každý z filmov bude uvedený len raz. Môže za to aj rastúca cena, ktorú organizátori platia za prenájom kinosál v Auparku a teda zoškrtanie festivalových dní.
Interview z Hollywoodu
Na Slovensku poznáme meno holandského režiséra Thea van Gogha. No viac než s filmami sa tu asociuje s náboženským extrémizmom a debatou, ktorú jeho vražda na amsterdamskej ulici rozpútala. Zajtra na obed sa to zmení – vďaka filmu Interview.
Van Gogh natočil najskôr film Interview na holandský spôsob a zamýšľal ho ešte raz nakrútiť v Hollywoode. To už nestihol. Americký herec a režisér Steve Buscemi sa rozhodol, že rozhovor medzi vojnovým reportérom a mladou hollywoodskou herečkou znova nakrúti on.
„Nie je veľa filmov, ktoré vás udržia v napätí 90 minút,“ hovorí Martin Ciel, zostavovateľ sekcie Proti prúdu, kde sa Interview nachádza. „Tomuto sa to podarilo. Je to sofistikovaný intelektuálny rozhovor s brilantnou réžiou a hereckým obsadením.“ Réžia a herectvo sa tu spája v jednej osobe: Buscemi si aj zahral cynického novinára, hollywoodskuú ’blondínku’ stvárnila Sienna Miller.
Vojna nielen pre chlapcov
Martin Ciel zo 'svojej' sekcie upozorňuje aj rumunskú kinematografiu, ktorá posledné roky zažíva šokujúci vzostup. „Veď už vyhrali všetky festivalové ceny, ktoré mohli,“ vysvetľuje Ciel.
Papier, ktorý bude modrý, sa odohráva počas jednej noci, keď po Bukurešti pobiehajú rôzne odbojové zložky, ktoré stratili velenie. „Je to retrofilm, ktorý zobrazuje morbídnosť vojny z pohľadu chlapca, ktorý je vo vojenskej službe, aj keď tam byť nechce. Ale nie je to film len pre chlapcov, je nadčasový a internacionálny. Je to nádherná metafora o revolúcii a občianskej vojne vystavaná dokumentaristickými prostriedkami,“ hovorí Martin Ciel.
Ďalší vynikajúci rumunský film nájdete v sekcii Medzinárodnej súťaže prvých a druhých hraných filmov – California Dreamin (Bez konca) ocenila v Cannes kritika aj diváci.
Ak chcete najmorbídnejšiu a najbrutálnejšiu snímku zo sekcie Proti prúdu, potom Ciel odporúča gruzínske Cargo 200 od Alexeja Balabanova. „Je to ďalší retrofilm, ktorý podľa mňa najlepšie vystihuje postihnutie psychiky pod vplyvom vojny.“
Aj dekadencia, aj meditácia
Sekcia Proti prúdu však nie je iba o brutalite. Tom Kalin sa v Divokej kráse venuje dekadentnému vzťahu medzi matkou a homosexuálnym synom. Maďarský režisér Benedek Fliegauf, autor kultovej snímky Díler, sa zase odvážne pohral s formou filmu: na sedemdesiat minút si vystačil s desiatimi zábermi. Rátate správne, každý záber trvá sedem minút. „Je to meditatívne, výtvarne veľmi vzrušujúca choreografia času a priestoru.“
Stará debata o tom, či je pre festival vhodné nákupné centrum Aupark, sa zmenila na diskusiu, ako stihnúť všetky snímky, o ktorých po festivale môžeme už len čítať. A tá azda podnieti novú, možno trochu naivnú: či sa konečne chopia svojej šance distribútori.
„Skupina ľudí, ktorá vyhľadáva dobrý film, knihu, cédečko, tu je. Distribútori by si mohli dovoliť priniesť aj komerčne nezaujímavý film a začať si vychovávať aj svoje, iné publikum,“ verí Martin Ciel.
