Osemsto míľ úspešnej povrchnosti

V Divadle Jána Palárika v Trnave opäť siahli po dobrodružstve. 800 míľ po Amazonke od Julesa Vernea zdramatizoval Arnošt Goldflam v Brne, teraz sa o to pokúsila dvojica Martin Gazdík a Viktor Kollár.

Ide o príbeh rodiny, ktorá sa plaví po Amazonke do iného mesta, aby vystrojila dcére svadbu a cestu im skríži zloduch Torrés. Popri odolávaní nástrahám rieky sa bojuje o osud nevinného človeka. Kollár a Gazdík veľa z dobrodružstva nepoužili, sústredili sa na prvoplánovú parodizáciu.

Režisér Viktor Kollár nadväzuje na ironický pohľad, ktorý uplatnil pri Shakespearovom Cymbelinovi. Dobrodružnú cestu obalil nakrúcaním filmu – v prvej časti niekoľkokrát padne klapka, vystúpi režisér (Daniel Fischer) a zareve na hercov niekoľko nezrozumiteľných pokynov. Druhá časť pokračuje bez prerušenia, až na záver sa nakrúcanie uzavrie „oscarovými“ poďakovaniami hercov.

Kollár naráža na povrchné praktiky hollywoodskych produkcií – ak by to režíroval Quentin Tarantino, striekala by krv až do posledného radu. Kollár však nie je Tarantino. Zaradil síce do príbehu mnoho hereckých etud, ktoré boli vtipné, ale vôbec nesúviseli s príbehom sa­motným. Vstupy režiséra do nakrúcania nakoniec miatli tak, že sa stratili motivácie a nebolo jasné, prečo sa vlastne herci, respektíve postavy príbehu plavia po rieke, kam idú a s akým cieľom. Divák musel pátrať v pamäti po predošlých obrazoch, aby na to prišiel.

Hudobne sa zaskvel Daniel Fischer (hudba Juraj Péč), svojím hlasom obsiahol domorodé rytmy aj spev podobný chorálu. Hudobný sprievod však občas rušil – len málo replík zaznelo do ticha. Postavy režiséra a sudcu stvárnil Fischer prvoplánovo, fádne a neoriginálne. Ako režisér neustále kričal, ako sudca „pobavil“ jednotvárnym capím mekotom. Stanislav Staško ako Torrés pribehol z inej rozprávky DJP a predviedol, ako sa zlodušsky smiať bez príčiny. Jozef Bujdák v postave Joama Garrala sa obmedzil na zopár gest, keďže mu brada a líčenie nedovolili žiadnu mimiku. Len Zuzana Šebová ako Lina rozvírila javisko svojím temperamentným prejavom so správnou mie­rou zveličenia.

800 míľ po Amazonke sa vyznačuje povrchnosťou, nedostatkom režijnej disciplíny, citu pre mieru a klesá na úroveň pokusných študentských inscenácií. Pre bežné publikum však kvalita alebo nekvalita veľkú rolu nezohráva, o čom svedčia aj záverečné standing ovations.