Vonku sa už stmievalo, a padajúci sneh, čo bolo videť cez okná, už zvolával na víkend. V piatok večer sa však ešte študenti slávnej filmovej školy VGIK nikam nechystali. To, že pracujú a skúšajú, bolo vidieť na každej chodbe a každom poschodí. A kdesi v tom ruchu im v útulnej kinosále zopár Slovákov ukazovalo naše animované filmy.
„Viete, nie je práve najlepší čas. Je trochu skoro, študenti majú ešte cvičenia. Nemajú kedy odbehnúť a pozerať sa na filmy, absencie hodnotíme veľmi prísne,“ vravela nám prorektorka Tatiana Nikolajevna Storčaková. Sála nebola úplne plná, a jej sa zdalo, že to slovenskú výpravu môže trochu mrzieť.
Lenže sála bola veľká a noví študenti prichádzali ešte aj pár sekúnd pred koncom premietania. Ticho a rýchlo otvárali a zatvárali dvere, aby dovnútra nedoliehal klavírny sprievod. Na chodbe totiž práve tancovali herci, mali baletnú prípravu.
Čo spôsobia reakcie
Naše animované filmy priviezlo do Moskvy Bienále animácií Bratislava. Minulý rok na jeseň sa z medzinárodnej prehliadky stala už aj súťaž. A ten čas, ktorý treba prečkať do nového ročníka, využilo na cestovanie a prezentáciu zároveň. Slovenský animovaný expres bol už v Prahe, Budapešti, Viedni, Berlíne a skončiť sa chystá v Ríme a Paríži.
Dramaturg a profesor Rudolf Urc bol v Moskve spokojný, jemu sa zdá dôležité každé jedno premietanie. Najmä, keď sú pri tom aj sami režiséri.
„Je dobré, keď vidia, ako je ich film v zahraničí prijatý. Niektorí majú obavy, myslia si, že pohoria, a potom odchádzajú s energiou a inšpiráciou. Alebo naopak. Už som sa stretol s autormi, čo sa nechali pomýliť pochvalou kamarátov, o svojom diele si ktoviečo namýšľali, a po premietaní na festivale zvädli,“ hovorí.
Moskovskí študenti tentoraz videli staršie i novšie filmy a v nich rôzne žánre. Premietal sa napríklad Kubalov Janko Hraško u kúzelníka, Pik a Nik Martina Snopeka a Boris Šíma sa prišiel pozrieť na svoj film Dnes mám prvé randevú. Boris si myslí, že naše animované filmy už videlo dosť ľudí, hoci ich v televízii ani v kinách takmer niet. Festivalov je však po svete dosť a chodia na ne aj zaujímaví diváci. „Michalovi Strussovi sa ozvala kanadská letecká spoločnosť, že vraj chce jeho film V kocke premietať počas letov,“ uvádza sa ako príklad.
Ešte sa nepoznáme
Rovnako zaujímavá ako premietanie bola pre Borisa Šímu samotná škola. Videl tú organizáciu, dôslednosť a v hlave sa mu to okamžite rozbehlo. Začal rozvíjať nápady o výmene študentov, bol by rád, keby aspoň občas prišli nejakí ruskí animátori (a pedagógovia v jednej osobe) do Bratislavy prednášať.
Jeden z nich, Stanislav Michajlovič Sokolov sa so slovenskou výpravou veselo fotil pod obrovskou fotografiou Ejzenštejna, zakladateľa VGIK. Posunul jej DVD s kolekciou posledných filmov ruských študentov a vyzeral tak, akoby jeho návšteva v Bratislave bola vybavená.
„Neviem teraz povedať, či by sme s Rusmi mohli rozbehnúť nejakú koprodukciu. Ešte sa dobre nepoznáme,“ uvažuje Rudolf Urc. „Seminár ruského filmu by sme však zorganizovať mali. A na budúci rok by sme na Bienále mohli mať z Moskvy osobitnú sekciu. Naposledy sa k nám hlásili samí Francúzi, Belgičania, Američania, a na Rusov sme trochu zabudli. Stratili sme kontakty, a bola to škoda.“
Dnes sa však jeden animovaný film premieta aj u nás, na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava má premiéru film Štyri režisérky Ivy Šebestovej.
Slovenský animovaný expres bol už v Prahe, Viedni, Berlíne a skončiť sa chystá v Rímea Paríži.
Autor: Kristína Kúdelová Moskva - Bratislava
