Scenár k filmovému debutu skúseného televízneho režiséra Vlada Fischera napísal Viliam Klimáček. Ako predloha mu poslúžila jeho divadelná hra Gotika. Klimáček je úspešný autor. Za svoje divadelné a literárne diela získal množstvo cien. Má vlastnú divadelnú scénu, jeho hry sa uvádzajú v Národnom divadle na Slovensku a v Česku. Pre televíziu napísal sitcom. Zdá sa preto logické, že nasledoval filmový scenár.
Polčas rozpadu je film o súčasnej hektickej dobe, keď sa ľahko môže stať, že najprv bez rozmýšľania konáme a potom nás ľahko môžu zaskočiť následky. Viktor (Ján Kroner) je úspešný štyridsiatnik. Má prosperujúcu firmu, peknú vilu, veľké auto a ešte väčší sexuálny apetít, ktorý ukája u viacerých žien. Jeho manželka Karla (Klára Trojanová Pollertová), bývalá pediatrička, sa zatiaľ doma trápi nad neschopnosťou otehotnieť. Medzi ľudí vychádza najmä kvôli svojej matke (Iva Janžurová), ktorá kradne v obchodoch a neplatí v reštauráciách. Mia (Táňa Pauhofová) je študentka fotografie. Nerozumie si s rodičmi, ktorí si spestrujú sexuálny život kostýmami. Viktor náhodou zachráni Miu z vĺn Dunaja. Krásne dievča ho ihneď zaujme. Neskôr zistí, že Mia je jeho neter. To ho však nezastaví a na obzore je ďalší románik.
Vlado Fischer a jeho štáb sa nesporne snažili nakrútiť divácky film a miestami sa im podarilo úmysel naplniť. Vtipná je napríklad výmena názorov medzi Miou a jej otcom, alebo Viktorova oslava narodenín na chalupe. Tvorcom sa však nepodarilo vytvoriť jednotný rámec pre rozmanité motívy a príbehy. Klimáčkova poetika je veľmi špecifická, zatiaľ fungovala najmä v divadle a literatúre a bolo otázne, ako sa dá prispôsobiť filmovému rozprávaniu.
Dramaturgicky film nedrží pohromade – jednotlivé príbehy sa rozpadajú na samostatné dejové linky, a keď sa znovu spoja, už akoby nesúviseli. Podobný problém je viditeľný u postáv. Ady Hajdu (Karlin bývalý kolega z nemocnice), Matej Landl (Miin otec Patrik) a Marek Geišberg (Miin priateľ Konzi), stvárnili vedľajšie postavy – typy, ktoré pobavili a priniesli do filmu závan poetiky Klimáčkových divadelných hier. Dostali v rámci filmu adekvátny priestor, ktorý plne využili.
Hlavné postavy, ktoré mali niesť podstatnú časť príbehu a celkovej výpovede, dostávajú rovnako málo priestoru. Divák sa nedokáže s nikým ľahko identifikovať a stráca tak záchytný bod. Inokedy ostávajú zamlčané aj základné informácie, prípadne motívy nie sú dotiahnuté do konca. Je to škoda, lebo viacero podobných nedôsledností ubližuje filmu ako celku.
Otázkou ostáva, prečo sa Klimáčkovu úspešnú poetiku nepodarilo preniesť na filmové plátno. Film je totiž až na niektoré chyby nakrútený profesionálne, dialógy nepôsobia umelo a herecké výkony protagonistov sú tiež na veľmi dobrej úrovni. Nepochopila tradičná dramaturgia Klimáčkov zámer rozprávať groteskný príbeh? Nevyšiel Vladovi Fischerovi pokus o štylizáciu adekvátnu absurdným zápletkám a etudám?
Nebol autor scenára pripravený na špecifiká rozprávania obrazom? Možno na niektorú z otázok už čoskoro odpovie na budúci rok Karol Vosátko vo filmovej verzii English is easy, Csaba is dead.
Polčas rozpadu, Slovensko 2007, 100 minút.
Námet a scenár: Viliam Klimáček. Réžia: Vlado Fischer. Hudba: Oskar Rózsa.
Hrajú: Ján Kroner, Táňa Pauhofová, Klára Trojanová Pollertová, Iva Janžurová, Matej Landl.
Premiéra: 30. novembra
Autor: Ondrej Starinský