V Opere Slovenského národného divadla sa dali očakávať dve veci: že sa po úspešnej Alcine k réžii vráti Zuzana Gilhuus a že raz aj naša prvá scéna musí naskočiť na svetový trend renesancie predverdiovského belcanta. Oba predpoklady sa stretli v najnovšej premiére, v Donizettiho Lucrezii Borgii.
Sujet opery zachytáva slávnu travičku v zrelom veku ako milujúcu matku syna, ktorý nemá tušenie o ich príbuzenskom vzťahu. Nešťastnou zhodou okolností umiera Gennaro jedom z Lucreziiných rúk.
V Nórsku žijúca Zuzana Gilhuus sa opäť predstavila v trojrole režisérky, scénografky a kostýmovej výtvarníčky. Kostýmom i scéne dominuje čierna, mení sa iba farba svietenia. Žiadne renesančné kostýmy, ani lokalizácia miesta kulisami. Scéna je prázdna a nemenná: len bazén plný vody s veľkým mrežovitým poklopom, kníšucim sa na hrubých reťaziach.
Najmä v scénach, keď jeho labilnosť odráža neistotu situácie či rozkývané vzťahy, je pôsobivým javiskovým prvkom. Dramaticky významová laserová technika pointuje vzťahy, rozdelí protivníkov, vyčarí zamknuté dvere, prezradí otrávený nápoj. Až na ilustratívne výnimky výborné riešenie.
Popri výtvarnom cite preukázala režisérka cit pre hudbu (tri fázy manželskej hádky Lucrezie), v menej pravdepodobných situáciách zachovala racionálny odstup (štylizovaný pohyb bizarne odetého zboru). Koncepciu kontroverzne okorenila ženskou identitou Genarovho priateľa Maffia Orsiniho.
Kameňom úrazu je hudobná zložka. Hosťujúci taliansky dirigent Alessandro Sangiorgi maľoval prekrásnu Donizettiho partitúru prihrubým štetcom. Plastickosť a virtuozitu nahrádzal decibelmi, došlo aj k viacerým kolíziám v ansámbloch.
Navyše, opera je komponovaná pre dramatickú speváčku s koloratúrou, akou SND dnes nedisponuje. Adriana Kohútková je skúsená umelkyňa nepopierateľných kvalít, no jej nežný hlas nedokázal naplniť rozpornosť Lucrezie – ako milujúca matka je autentická, temnejšie črty sú mimo jej odboru.
Podobné konštatovanie platí pre hosťujúcu sopranistku Olgu Makarinu. V tenorovej postave Gennara je Michal Lehotský na prirodzenej pôde, slušný výkon podal aj Jozef Kundlák. Jozef Benci dal Alfonsovi viac, než podpriemerný Martin Malachovský. Orsiniho na oboch premiérach spievala Denisa Šlepkovská – pozitívny dojem z prvej pre indispozíciu nezopakovala.
Ak sa v opere divadlo nestretne s hudbou, zážitok sa nekoná. To je prípad Lucrezie Borgie.
Gaetano Donizetti: Lucrezia Borgia. Opera Slovenského národného divadla Bratislava, 30. novembra a 2. decembra.
Hudobné naštudovanie Alessandro Sangiorgi, zbormajster Pavol Procházka, scéna, kostýmy, réžia Zuzana Gilhuus.
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je operná kritička)
