MFF: Ulrich Seidl pracuje s nehercami, lebo sú bližšie k realite

BRATISLAVA 5. decembra (SITA) - Svetoznámy rakúsky režisér Ulrich Seidl predstavil na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) Bratislava svoj najnovší film Import Export. Snímka, ktorá svetovú premiéru absolvovala 21. mája na filmovom festivale v Cannes, získala Grand Prix na MFF Jerevan 2007 a Cenu za najlepšie herecké obsadenie na MFF Palić 2007. Zo Slovenska si Seidl odniesol cenu MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. Ocenenie podľa vlastných slov vníma ako "výzvu, aby nakrúcal ďalšie filmy, ktoré zobrazujú našu spoločenskú realitu, aj keď nie sú príjemné".

Režisér, ktorého kritici i médiá označujú za kontroverzného, považuje za kontroverzné predovšetkým témy, ktoré jeho filmy zobrazujú. "Ja sám tiež dúfam, že som kontroverzný a považujem to za dobré a správne. Je to oveľa lepšie ako keby všetci so všetkým súhlasili - takto filmy vyvolávajú spory, emócie, ľudí to niekedy doslova zdvihne zo stoličky a to je dôležité," vysvetlil svoj pohľad na kontroverziu na dnešnej tlačovej konferencii Seidl. Pre film Import Export hľadal herecké i neherecké obsadenie po celý rok a na castingu do filmu sa zúčastnilo asi 1500 uchádzačov. Do filmu hľadal ľudí, ktorí prišli z Východnej Európy do Rakúska za prácou, ale aj takých, ktorí na Západe nikdy predtým neboli. Časť castingu sa tak uskutočnila na Ukrajine, kde hľadal aj predstaviteľku Oľgy. Katarina Rak, ktorá ju napokon stvárnila, dostala na Ukrajine učiteľa nemčiny a až potom pricestovala do Viedne. Vo filme chcel totiž Seidl zachytiť i konfrontáciu ľudí s novým svetom. Pred začiatkom nakrúcania

ho ale čakalo prekvapenie, lebo učiteľ naučil mladú Ukrajinku gramatiku tak dobre, že hovorila na jeho "vkus až príliš dobre po nemecky, nerobila chyby, ktoré robí človek, ak sa jazyk naučí sám".

Seidl je známy svojou záľubou v angažovaní nehercov. Okrem toho, že mu práca s nimi prináša mnoho zážitkov, je pre neho dôležité najmä to, že „sú oveľa bližšie k realite“. Ich životné príbehy do svojich filmov nevnáša, pretože sa riadi pripraveným scenárom. „Príbehy týchto ľudí sa až tak presne vo filme neodzrkadľujú, pretože máme istý scenár, podľa ktorého postupujeme, ale netrvám na jeho presnom sledovaní, a často sa tak do filmu zapletú scény, ktoré vzniknú, takpovediac, prirodzene - autenticky, keď napríklad niečo uvidím,“ povedal o svojom spôsobe práce. Jednou z takýchto scén vo filme Import Export je napríklad košický Luník IX, ktorý vo filme pôvodne vôbec nemal byť, ale keď Seidl pri svojom cestovaní po Slovensku „našiel toto zaujímavé miesto“, rozhodol sa zábery odtiaľ použiť. Niečo zo seba ale vo filmoch zanechávajú aj herci. Bez ohľadu na to, či sú profesionáli alebo nie, „svojím charakterom a vlastnosťami, svojimi zážitkami film ovplyvňujú“.

Zvláštnosťou Seidlovej práce sú aj scenáre, ktoré vznikajú bez dialógov. Obsahujú len scény a dialógy, vznikajú priamo pri práci – či už pri skúškach alebo priamo pri nakrúcaní. „Herci scenár ani nedostávajú. Pred nakrúcaním máme prípravu - vytvoríme si nejaký spoločný pocit, ktorý by sme filmom chceli podať, o čom má film byť a podľa tohto sa potom ďalej pracuje,“ spresnil. Jedným zo základných pravidiel, ktorým sa pri práci riadi je, že hercov oboznamuje so scénou, v ktorej účinkujú až tesne pred nakrúcaním. V prípade, že sa v scéne objaví viacero postáv, oznámi to každému hercovi osobitne.

Jeho ďalší film bude o „masovom turizme“. Import Export sledoval skôr európske záležitosti, a v tom ďalšom by sa chcel Seidl posunúť o krok ďalej – ku globálnym otázkam, pretože práve v turizme sa podľa neho stretávajú dva svety – bohatí turisti zo „západu“ a ľudia z tretieho sveta.

Ulrich Seidl sa narodil 24. novembra 1952 vo Viedni, kde aj žije. Študoval publicistiku, divadelnú vedu a dejiny umenia. Filmovú akadémiu začal navštevovať až ako 26-ročný, no po nakrútení svojho debutu Meter štyridsať v roku 1980 a kontroverznej snímky Stužková ju ešte pred dokončením opustil. V oblasti filmu sa výraznejšie dostal do pozornosti filmom Dobré správy - o kolpoltéroch, mŕtvych psoch a ďalších Viedenčanoch z roku 1990. Po ňom nasledovali ďalšie dokumenty, no medzinárodný ohlas a uznanie získal až po nakrútení svojho prvého hraného filmu Psie dni, za ktorý získal v roku 2001 Veľkú cenu poroty na festivale v Benátkach. Nezvyčajný obraz vzťahu človeka ku Kristovi ukázal vo filme Ježiš, ty vieš (2003), ktorý mu priniesol ocenenia z Karlových Varov, Montrealu i domáceho Viennale. Dokument premietli aj na festivaloch v Toronte, Chicagu, New Yorku, Londýne, Amsterdame a Ženeve. Film Import Export, v ktorom Seidl prináša prostredníctvom dvoch príbehov o hľadaní šťastia a materiálnych výhod pravdivú výpoveď o súčasných sociálnych pomeroch na Východe i Západe, je jeho druhým hraným filmom. Zároveň je to prvý film, ktorý si Seidl aj produkoval. V roku 2001 dostal aj Zvláštnu cenu za réžiu a Cenu FIPRESCI na treťom ročníku bratislavského festivalu.

dm;nr;pe