Čo už dnes komu môže povedať hra Statky-zmätky, ktorú Jozef Gregor-Tajovský napísal v roku 1909? Kde dvaja mladí ľudia uzavrú manželstvo bez lásky pre vidinu veľkého majetku? Podľa študentov Vysokej školy múzických umení je hra stále aktuálna. V bulletine k ich inscenácii sa uvádza niekoľko príkladov svadieb a rýchlych rozvodov zo súčasnosti, za ktorými stáli peniaze viac ako láska.
Napriek tomu režisérka Alena Lelková neaktualizuje. Príbeh spevom otvára i uzatvára krojovaná rozprávačka či dobrá víla (Lenka Dubníčková). I postavy prichádzajú v čižmách a krojoch. Keďže je tu veľa rodín, pre lepšiu orientáciu má každá z nich kroj vlastnej farby: žltej, modrej, oranžovej a mladí manželia sa prezliekli do zelenej. Ak mala zelená symbolizovať nádej pre nový vzťah, veru nebolo tak. Zelenú zásteru si najprv obliekla Zuzka Kamenská (Zuzana Konečná), a keď ju Ďuro odvrhol, vášnivá Beta (Zuzana Porubjaková). Rozdiel medzi dvoma ženami naznačovala aj dĺžka sukne. Zuzkina žltá vytŕčala aj spod nového zeleného odevu a stále pripomínala jej rodičov. Betina krátka sukňa nad kolená sa pod zelenou ľahko schovala.
Dramatické momenty vznikli počas štyroch tanečných choreografií. Svadba Ďurka a Zuzky sa odohrala počas divokých rytmov a prudkých pohybov. Svadba Ďurka a Bety v pomalšom tempe; zúčastnení akoby rezignovali na tanec, pričom Ďuro a Beta sa zvŕtali vpredu. Ďalší divoký, ale dojímavý tanec predviedla Zuzka, sama a opustená, na mieste, kde kedysi Beta tancovala na Zuzkinej svadbe. A silným, hoci krátkym momentom bol výrazový pohyb Ďura, plný zúfalstva, hnevu i urazenej hrdosti.
Text v pôvodnej podobe zvádza hercov „zaťahovať“ a najmä rozprávať vo veľmi rýchlom tempe. Petra Polnišová ako Žofa Ľavková ovláda „Meno moje“ i svojho muža (Martin Križan), ich oboch ovláda alkohol. Tomáš Vravník ako Ďuro slzami v očiach dokázal, že jeho postava prešla skutočným prerodom, charakterizuje ju spočiatku ráznym krokom, v závere spustenými ramenami a upretým, spýtavým pohľadom.
Statky-zmätky sa nevyznačujú šokujúcou interpretáciou či bravúrnymi hereckými výkonmi, ale za pozornosť určite stoja.
J. G. Tajovský: Statky-zmätky. l Scéna a kostýmy: Barbora Hrechlová
Choreogr.: Stanislav Marišler
Dramaturgia: Lenka Dubníčková, Adriana Totiková.
Réžia: Alena Lelková.
l Hrajú: Tomáš Vravník, Zuzana Konečná / Dominika Gidová, Zuzana Porubjaková, Gabriel Tóth, Michaela Drotárová, Martin Križan, Petra Polnišová a. h., Radoslav Gažo, Adriana Totiková, Pavol Katrinec.
l Premiéra 4. 12. 2007 na Malej scéne VŠMU.
Autor: Dária Fehérová