Pred dvadsiatimi rokmi sa U2 natrvalo zapísali do dejín svetovej populárnej hudby. Vtedy im vyšiel jeden z najlepších albumov osemdesiatych rokov The Joshua Tree (1987), o ktorom dnes z odstupu času ich spevák Bono povedal, že s ním prekonala skupina samu seba.
Rada od starších
Piaty štúdiový album U2 je dodnes považovaný mnohými za najlepšiu nahrávku tejto írskej kapely. Môže za to prekrásna kolekcia piesní, ktoré sa tak odlišovali od všetkého predchádzajúceho, čo kapela nahrala.
U2 sa dovtedy pýšili, že sú kapelou bez koreňov, mimo času a priestoru. Stretnutie s legendami Vanom Morrisonom, Bobom Dylanom alebo Keithom Richardsom ich nasmerovalo k štúdiu americkej tradičnej hudby – čiže bluesu, soulu a country.
To všetko neskôr využili vo svojich piesňach. A ešte jedna vec bola pre vznik The Joshua Tree podstatná. Bez producentského dua Brian Eno a Daniel Lanois, ktorí začali s U2 spolupracovať už na The Unforgetable Fire (1984), by kapela nikdy nedosiahla taký nádherný sonický zvuk.
Po dvadsiatich rokoch vychádza tento album v remastrovanej reedícii spolu s dvomi ďalšími diskmi. Na jednom z nich sa nachádzajú b-strany singlov a rôzne rarity. Druhý má formát DVD a obsahuje dokument Outside It's America, zachytávajúci potulky U2 po Amerike a koncert z Paríža z roku 1987.
Zmes protestsongov
Za vznikom The Joshua Tree, pomenovanom podľa stromu v kalifornskej púšti, sa skrýva fascinácia U2 Amerikou, ktorá zostáva pre Írov zasľúbenou krajinou. Kapela si ju obľúbila už počas predchádzajúcich koncertných šnúr a tak sa Bono a spol rozhodli nahrať akúsi poctu Amerike, ktorá by zároveň poukázala aj na jej temné stránky. Dokonca uvažovali, že album sa bude volať The Two Americas. „Sú dve Ameriky. Jedna je mýtická a druhá skutočná, drsná realita oproti snu,“ napísal Bono v knižke priloženej remastrovanému CD.
Počas nahrávania The Joshua Tree prežívali nesmierne kreatívne obdobie, čo sa odzrkadlilo na výsledných piesňach. I Still Haven't Found What I'm Looking For vznikla v podstate náhodou. Len preto, že bubeníkov Larry Mullenovi sa páčil jej rytmus a na jeho základe vybudoval Bono s gitaristom The Edge celú pieseň, ktorá má blízko k americkému gospelu.
Väčšina skladieb je veľmi politická. Bullet The Blue Sky sa zrodila na základe improvizácie v štúdiu, keď Bono vyzval The Edgea, aby na svojej gitare vylúdil zvuk, pripomínajúci armádny útok, pretože napísal text, ktorý sa zaoberal nezmyselnou americkou intervenciou v občianskej vojne v Salvadore.
Na album sa dostali aj piesne, ktoré súvisia s írskymi a britskými reáliami. Red Hill Mining Town je o masovom štrajku baníkov v dobe najsilnejšieho thatcherizmu, Where The Street Have No Name zas odkazuje na rozdelený Belfast medzi katolíkmi a protestantmi a Running To Stand Still sa zaoberá drogovou epidémiou na predmestiach Dublinu.
Potrava pre fanúšikov
Priložený disk b-strán singlov a rôznych rarít je potravou pre skalných fanúšikov U2. Najväčšiu pozornosť púta nikdy nevydaná, ale skvelá skladba Wave Of Sorrow, ktorá vznikla na konci nahrávania a tak ju kapela nikdy nedokončila. Až teraz k nej Bono dohral chýbajúci vokál.
Aj napriek vážnosti tém The Joshua Tree zaznamenal zlom v histórii tejto kapely. Z U2 sa stali celosvetového hviezdy, ktoré začali vypredávať štadióny. Ale pre túto skupinu štyroch individualít je podstatné, že vývoj U2 sa dodnes neskončil. O štyri roky neskôr prekvapili svet albumom Achtung Baby, na ktorom radikálne prepracovali zvuk. Ale to je už iný príbeh.
Za vznikom The Joshua Tree sa skrýva fascinácia U2 Amerikou, ktorá zostáva pre Írov zasľúbenou krajinou.
