V 30. rokoch minulého storočia sa ľudia priam masovo „zbláznili“ do kreslených hrdinov, ktorí sa dnes stali kultovým objektom animácie. V kreslenej komiksovej polohe ide najmä o postavy Floyda Gotfersona, ktorý na papier preniesol „animáky“ Walta Disneyho. Obdiv si získala aj detektívka Dick Tracy a absolútny davový ošiaľ spôsobila v druhej polovici 30. rokov postava Supermana.
Za svetom sme nezaostávali ani my, veď najstarší slovenský komiks Bača Ďuro a medveď Mrmláč od Jaroslava Vodrážku vznikol už v roku 1926.
Príbeh, odkaz, fantázia
Počiatky komiksu môžeme odvodzovať už od praveku, ak chápeme jaskynné kresby v Lascaux a Altamire ako nositeľky príbehu. Zadefinovanie komiksu ako takého je veľmi ošemetná záležitosť, lebo jeho interdisciplinárny charakter mu dáva možnosť rôznej prezentácie.
Faktom je, že komiks si toho prežil už dosť - od naratívnych výjavov v kostoloch, cez osamotený jednostranový hárok v spinkovej väzbe až po nula – jednotkové digitálne zápisy.
Komiks nie je len o obrázkoch a písmenkách. Je nositeľom príbehu i odkazu, ktorý si však musíme zinscenovať vo vlastných predstavách. Nevtiera sa svojím zmyslom, lebo tolerantne dáva slobodu fantázii podľa toho, ako sa ona rozhodne a interpretuje zobrazovanú skutočnosť.
S umeleckou formou má spoločnú otvorenosť pôsobenia, lebo aj on môže skončiť na smetisku braku (arte)faktov, ale taktiež môže obohacovať vnútorný život človeka.
Komiks a jeho vplyvy
Bližšie objasniť a sprístupniť túto vyjadrovaciu (vý)tvarnú formu domácej verejnosti sa pokúsil výstavný projekt K.O.mix.
Nápad zviditeľniť komiks v galerijnom priestore skrsol v hlave mladého kurátora Omara Mirzu. V Nitrianskej galérii „myšlienkovo vykonštruoval“ výstavu, ktorá sa zaoberá tým, ako vplýva komiks na súčasné slovenské umenie. Prehliadka poukazuje na komiksové zobrazovacie prvky a estetiku vo výtvarných dielach mladých autorov. Ide o výber umelcov, ktorí nejakým spôsobom implementujú prvky komiksu do svojej tvorby v duchu subkultúry.
Lokálne aj interdisciplinárne
V ideovej línii komiksu sa predstavuje Roman Bicek, Mário Furčák, Adrián Hnát, Andrej Kolenčík, Tomáš Makara, Martin Melicherčík, Boris Sirka, Viliam Slaminka, Erik Šille, Veronika Šramatyová a Petr Včelka.
Výstava kladie dôraz na lokálne chápanie komiksu vo výtvarnom umení, ale v pridruženej rovnomennej konferencii sa interpretoval tento fenomén z rôznych uhlov pohľadu od teoretických, cez jazykové, národne orientované, až po interdisciplinárne. V rámci sprievodných akcií pripravila galéria nadnes filmový večer K.O.mix, literárnu besedu (12. december) a workshop (15. a 16. december).
Autor: Ľudmila Poláčková A(utorka je kunsthistorička)
