Jeden pekný film v slovenskom znení vyrobilo napríklad Chicago Motion Pictures. Hovoríme o dokumente Ako sa pije v Banskej Bystrici a jeho autorom je Adam Novák.
S desiatimi otázkami
Novák žije v Amerike, pretože do Chicaga sa kedysi presťahoval jeho otec, český spisovateľ a scenárista Jan Novák. Tam aj Adam začal chodiť do školy. Jeden semester si mohol odtočiť na nejakej inej škole, a tak si vybral Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Aj preto, že ho to vyšlo lacno – len niekoľko sto dolárov.
Internátna izba sa mu zdala trochu malá, čas preto radšej trávil v Irish Pube. „Nemali tam síce Guiness, ale aspoň som spoznal Zlatého bažanta,“ hovorí Adam. Potom spoznal ďalšie krčmy a o chvíľu v nich už nakrúcal: „Pripravil som si desať otázok, a kým som pil, rozprával som sa.“
Svoj študentský film robil jeden týždeň, ráno, večer, cez deň. Nakrúcal o ľuďoch, ktorí majú z krčiem sedemdesiatpäť percent svojich zážitkov a ktorí, samozrejme, nemajú s alkoholom žiadne problémy.
Animovaná dômyselnosť
Ivane Šebestovej trvalo nakrúcanie dlhšie. Animovaný film Štyri robila štyri roky. Technológiou maľovanej papierikovej animácie rozpráva o štyroch ženách a rozpráva o nich naozaj krásne.
Ich príbehy sa spájajú v jednom, všetky sú totiž prítomné pri jednej udalosti. A spolu s nimi sa do tej udalosti zamiešala láska, smútok, nostalgia, zábava i tragédia.
Šebestovej príbeh je poskladaný dômyselne, pri každej žene sa v ňom ukáže niečo iné a je v ňom veľa jemných vizuálnych nápadov.
Je možné, že sa tento animovaný film bude premietať v bežnej kinodistribúcii – spolu s nejakým celovečerným filmom. Zároveň patrí do projektu Virvar, to znamená, že spolu s filmami siedmich ďalších režisérov bude tvoriť celovečerné pásmo animovaných filmov.
Tragédia jedného Uhlára
Možno to bola náhoda, a možno fenomén spoločnej tvorby, čo pre túto chvíľu zastrešilo dokument o divadle Stoka Zuzany Piussi a Krátky film o Zorrovi, inak zvaný Láska v réžii Dušena Vicena. Vicen ho nakrútil podľa jednej zo scén inscenácie súboru SkRAT Nemusím veľa, stačí dobre.
Väčšinu hercov alebo ich hlasy nachádzame v oboch filmoch. Almou mater všetkých totiž bolo práve divadlo Stoka s režisérom Blahom Uhlárom. Smutný koniec zachytila Piussi v podobe silnej výpovede. Využila potenciál metaforických obrazov v zostrihoch z predstavení starej Stoky a prestriedala ich výrokmi bývalých členov a ich nešťastne zbožšteného guru. Vypovedá zrozumiteľne o istom dôležitom období slovenskej kultúry aj pre tých, čo Stoku nepoznali.
Akýmsi postmanieristickým vstupom do divadla vznikol Vicenov film Láska. Rozvinul tému opotrebovaného vzťahu muža a ženy a ich snahy udržať ho. Tragikomický obrázok naznačuje, čo všetko môže sex pokaziť alebo napraviť a ako sa „komplikované“ ženské a „jednoduché“ mužské zmýšľanie odzrkadľujú v stavaní sa k tomuto aktu.
Autor: Eva Andrejčáková Kristína Kúdelová
