Slepé hory sú vraj všade

V Bratislave sa skončil Medzinárodný filmový festival. Porota, ktorej predsedal svetoznámy producent Jan Harlan, rozhodla, že najlepší debut pochádza z Číny.

Slepá hora zvíťazila v piatok večer na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave. Keď si režisér Li Yang prišiel po cenu, vravel: „Ako tu tak stojím, mám pocit, že rozkvitol celý svet. To, čo ste vo filme videli, sa v Číne naozaj deje. Taká je naša realita. Verím, že sa to bude stále zlepšovať - táto cena akoby patrila právam žien.“

Potlesk v kinosále

Čínsky film plynul pomaly, ale žiadna tichá meditácia to nebola. Slepá hora je drámou o sexuálne zneužívanej žene - čím viac sa rozplietala, tým bola neznesiteľnejšia. A keď sa v nej ku koncu mladá Číňanka rázne vzbúrila, zopár divákov muselo v kine zatlieskať.

Predseda poroty, producent Jan Harlan nakrúcal so Stan­leym Kubrickom filmy, ktoré ľudia nazývali majstrovskými dielami. Jemu sa majstrovským dielom zdala byť aj Slepá hora. Myslí si, že by ju mali premietať po celom svete, pretože Slepé hory sú vraj všade.

„Som nadšený, aké filmy mladí režiséri robia,“ vravel Harlan. „Bola to krásna robota. Do porôt chodím rád a robím to aj celkom často. Viete, prednášam na filmových školách a mal by som teda vedieť, o čom a ako debutanti nakrúcajú. A kde ich filmy môžete vidieť? Bohužiaľ, väčšinou len na festiva­loch.“

Nedokončený príbeh

Medzi tými debutantmi bola tento rok aj herečka a speváčka Jane Birkinová. Film Škatule nakrútila už ako šesťdesiatročná pani, čo je sympatické. Naopak, veľmi smutné je, že ďalší film nenakrúti rumunský režisér Christian Nemescu. Jeho film California Dreaming bol v postprodukcii, keď ho zabilo auto. Možno, že by ho ešte trošku prestrihal, skrátil.

Príbeh z rumunskej dedinky, cez ktorú by chceli prejsť americkí vojaci smerom do bývalej Juhoslávie, je však výborný aj bez dokončenia. Vtipné a zároveň dramatické rozprávanie miestami pripomínalo Formanov jemný zmysel pre realitu a absurdnosť. Po cenu študentskej poroty si prišiel strihač Catalin Cristutiu a bolo vidno, že to robí nerád.

Prvý raz v živote musel na slávnostné pódium vybehnúť Vlado Fischer. V súťaži mal film Polčas rozpadu a získal zaň cenu divákov. „Je to po prvýkrát, čo niečo dostávam, a som z toho trochu paf. Cena divákov je pre mňa veľká česť a dúfam, že slovenským filmom sa bude dariť.“

Filmy sa premietajú ešte aj dnes a zajtra

Fischerovi v súťaži konkurovali filmy, ktoré sa stali najlepšími debutmi vo svojich krajinách alebo mali ceny zo svetových festivalov. V Bratislave dostal cenu za najlepšiu réžiu Veiko Őunpuu. Je autorom estónskeho filmu Jesenný bál, ktorý sa stal najlepším debutom v Benátkach. Cenu ekumenickej poroty má zas izraelský film Medúza, teda najlepší debut z Cannes. Najlepšia herečka pochádza z najlepšieho dánskeho filmu a najlepší herec z najlepšieho britského debutu.

Hoci je po festivale, dobré filmy ešte neodišli. Niektoré z nich sa ešte dnes a zajtra premietajú v Tatre.