Slávny muzikál Fidlikant na streche je v každom divadle ťahom na bránku diváckeho záujmu. Banskobystrická opera má na takýto krok právo.
V repertoári má totiž viacero diel, čo spadajú do kategórie „dramaturgický čin“ (Verdiho Attila, Mozartova Záhradníčka z lásky, Belliniho Montekovci a Kapuletovci), pokladnicu však nenaplnia. Predaj lístkov na Fidlikanta jasne avizuje, že táto inscenácia na nedostatok divákov trpieť nebude.
Tým, čo prídu, vkus nepokazí. Inscenátori nevyrobili gýč. Režisér Jozef Krasula rezignoval na výpravný muzikál, mal ambíciu prerozprávať ľudský príbeh. Scénograf Marek Gašpar Šafárik zaplnil javisko hnedými almarami, na ne navŕšil kufre a škatule. Obyvatelia Anatevky pohyb v stiesnenom priestore vcelku koordinovane zvládajú, ale choreografiu brzdí v rozlete. Kostýmy Petra Čaneckého sú vkusné, v príjemnej bielo–béžovo-hnedo-čiernej škále.
No hoci režisér dosiahol u operného súboru pomerne vysokú prirodzenosť prejavu, k rozmýšľaniu nás nevyprovokoval, nerozrušil, nedojal.
Možno priveľmi uveril svojmu názoru, prezentovanému v bulletine – že muzikál nemožno porovnávať s divadlom postaveným na klasických divadelných atribútoch. A že v ňom niet priestoru pre hereckú tvorbu.
Možno by aj bol, len málo hľadal. Väčšina z protagonistov sa úprimne snaží dať postavám život (Motl Dušana Šima, Perčik Martina Popoviča, dcéry Katarína Perencseiová, Miroslava Kiseľová, Michaela Kukurová), hlbšie pod povrch sa však nedostanú. Sú typmi, nie osudmi. A tak, hoci sa Štefan Šafárik usiluje vydolovať zo svojho Tojvjeho viac, chýbajú mu spoluhráči. A s Pánom Bohom sa zase nevie s hlbším akcentom porozprávať on.
Najuveriteľnejší je vtedy, keď mlčí: pri rozlúčke s dcérou Hodl, odchádzajúcou za Perčikom na Sibír, či pri vnútornom boji otcovskej lásky a úcty k tradíciám pri dcére Chave, ktorá sa vydajom za nežida vzdala viery.
Naopak úplne „zabitý“ ostal prekrásny manželský duet Tojvjeho a Goldy Či ma ľúbiš. Odverklikovaný, bez lásky, bez nehy, bez hudobnej dramaturgie. Vzájomná inšpirácia medzi dirigentom a režisérom zrejme neprebehla.
Živý orchester a školení speváci sú určite výraznou prednosťou banskobystrickej inscenácie, i z tohto bonusu sa však dalo vyťažiť viac. Orchester pod vedením Mariána Vacha je sprevádzačom, menej už svojbytným spoluhráčom - dramatický oblúk sa v ňom neodohrá.
Monotónnosť a jednostrunnosť inscenácie prerušil záverečný obraz: Židia vyháňaní z Anatevky nechávajú na proscéniu kufre i topánky. Strasúc prach z nôh, bosí odchádzajú ... v ústrety čomu?
J. Stein – J. Bock – G. Harnick: Fidlikant na streche.
Štátna opera Banská Bystrica, 7. decembra 2007.
Hudobné naštudovanie Marián Vach, zbormajster Ján Procházka, l Choreografia Vladimír Michalko, scéna Marek Gašpar Šafárik, kostýmy Peter Čanecký.
Réžia Jozef Krasula.
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je operná kritička)
