O dva dni bude JAN HARLAN v Paríži a skontroluje novú kópiu Barryho Lyndona. To bol prvý film, ktorý so Stanleym Kubrickom robil. A videl, že v Paríži sa naň kúpilo viac lístkov ako v celej Británii. „Amerika a Anglicko film sfúkli, a keby sa premiéroval dnes, bola by to asi katastrofa. Na niečo také pomalé sa už ľudia nepozerajú.“ Zvláštne. Kubrickove filmy sú už klasikou, ale ani dnes si producent Harlan nemyslí, že ich veľa ľudí pozná. Stretli sme sa s ním v Bratislave, bol tu predsedom poroty filmového festivalu.
Prvý film ste so Stanleym Kubrickom nakrútili až v roku 1975 - Barryho Lyndona. Kde ste boli predtým?
„Bol som v New Yorku a venoval sa obchodu. So Stanleym sme sa však spojili už v roku 1969. Vtedy mal v pláne nakrútiť film o Napoleonovi - fascinovalo ho, ako sa taký múdry človek mohol sám zničiť, hlúpymi, iracionálnymi chybami. A tak sme sa vybrali do Rumunska a hľadali tam kavaleristov. “
Kubrick bol Američan, ale tvoril v Anglicku. Vy ste sa tam presťahovali len kvôli nemu?
„Najprv som tam išiel preto, aby som zorganizoval náš presun do Rumunska. Prenajal som si na šesť mesiacov dom a pamätám si, že som mal len jeden kufor. Myslel som si, že čoskoro budem opäť v New Yorku, Zürichu alebo v Berlíne. Potom však prišla otázka: Naozaj sa chcem vrátiť? Stanley ma presvedčil, že nie.“
Čo musí vedieť dobrý výkonný producent?
„Správať sa ekonomicky. Kubrick bol pomalý, takže si mohol dovoliť iba malý štáb. Mali sme jednu sekretárku, štyri miestnosti a veľmi veľa telefónov. Mojou úlohou bolo rokovať, zisťovať, získavať práva - a ešte všeličo iné. Videli ste Eyes Wide Shut? Všetky masky na tváre som kúpil ja. Je to úloha producenta? Samozrejme, že nie. Ale až počas nakrúcania sa rozhodlo, že polovičné masky nahradíme celými. Kostymérku sme potrebovali na pľaci, tak som musel do Benátok na nákup ja.“
Prečo ste boli takí pomalí?
„Kubrick bol málokedy spokojný. Čert ber, čo robili ostatní - jemu sa málokedy páčilo to, čo robil on sám. Môžete sa pýtať, prečo Vermeer namaľoval iba sto obrazov. Bol to snáď taký lenivec? Čo my vieme? Možno len maľoval pomaly. Ani Kubrick sa nikam neponáhľal. Filmov už bolo predsa nakrútených dosť.“
Nie však tých jeho.
„Lenže on videl, ako sa o niektorých filmoch sotva hovorí a potom zapadnú. K tomu rozhodne nechcel prispievať. Potreboval istotu, že to, čo spraví, bude dobré a že to bude dobré preňho. Dospieť k tomu bolo veľmi ťažké.“
Keď chystal nový film, tušili ste hneď, že by z toho mohlo byť majstrovské dielo?
„Samozrejme, že nie. Nikdy nejdete len tak robiť majstrovské dielo. Chcete iba, aby ste s ním boli spokojný a nemuseli sa zaň hanbiť. Ak sa náhodou páči, a aj kritikom, ste šťastný človek.“
Kubrickove filmy sú neraz prístupnejšie intuícii ako rozumu. Pracoval aj on intuitívne?
„Samozrejme. To je napokon tajomstvo života, že nás vedie intuícia. Umelec môže využívať svoje vedomosti a logiku, ale to z neho ešte veľkého umelca nerobí. Veľkým umelcom je preto, že ’to‘ má. Ťažko sa to však chápe, a preto mnohí zostali ohrdnutí. Van Gogh nevedel predať jediný obraz. Musel ich zopár kúpiť jeho brat, lebo mu ho bolo ľúto.“
Aj vy ste niečo také zažili?
„Ja nie som umelec, ale Stanley sa niekoľkokrát dostal na hranu. Mnohí jeho Dvetisícjednotku vysmiali. Vraveli, že je nudná a hlúpa. Film, to je nevypočítateľný biznis. Je jednoduché robiť konvenčné a normálne veci. Kubrick bol však nekonvenčný.“
Ťažko sa na jeho filmy zháňali peniaze?
„Peniaze, tie boli záležitosťou štúdia Warner Bros. Po Mechanickom pomaranči si povedali: Toho chlapca si musíme nechať! My sme len ponúkli scenár, navrhli rozpočet a potom už len v kúte čakali, čo z toho bude schválené. Stanley bol pre štúdio príjemným partnerom. Bol starostlivý. Peniazmi nemrhal, sám si ich kontroloval.“
Zamrzelo vás, keď po niekoľkoročnej robote prišli zlé recenzie?
„Stanley ich skoro vôbec nečítal.“
A vy?
„Zamrzeli ma. Ale viete, zlomyseľné recenzie nemôžu ublížiť. Niektoré sú zasa veľmi povrchné, mám pri nich pocit, že recenzenti polovicu filmu prespali. Asi sa im nepáči, že musia ráno chodiť do kina a že tých filmov musia ročne vidieť štyristo. Už ich ani poriadne nevedia vnímať. Ak však cítite, že kritik bol pri filme pozorný, jeho výčitky dokážem bez problémov prijať.“
Dnes je už Dvetisícjednotka slávnou klasikou a Ligetiho hudba si žije vlastným životom. Je to akoby ďalšie víťazstvo navyše?
„Poznajú ju filmoví fanúšikovia, ale skúste vybehnúť na ulicu a oslovte sto ľudí. Ak by piati povedali, že ju videli, bol by to úspech. Áno, je to slávny film, ale komerčne by sa už premietať nemohol. Musíte byť realistická - diváci by neprišli. Odporúčam však tento film vidieť v remastrovanej verzii na DVD. Ak máte veľký televízor v High Definition kvalite, budete mať úžasný zážitok.“
Až nám bude do plaču?
„Na tom by nebolo nič zlé. Je krásne, keď sa nás vie niečo dotknúť, na takú citlivosť však potrebujeme dorásť. Pár ľudí to šťastie má, ja napríklad tiež. Som veľký milovník, zamiloval som sa už tisíckrát. Do obrazov, symfónií, kníh, dievčat. Ohromuje ma však, ako veľmi dokážu školy umeleckú výchovu zanedbávať. Pritom ak hovoríme o histórii, prvé, čo nás v súvislosti s nejakým obdobím napadne, je umenie. Ak sa povie Egypt, čo si vybavíte? Nejakého politika? Nie, pyramídy predsa! A sfingy!“
Vy ste si však trúfli nakrútiť film o Dvořákovej hudbe.
„Ale nazval som ho Dvořák... Kto? V Čechách a na Slovensku ho možno poznajú, ale čo myslíte, kto ho pozná v Anglicku?“
V Československu ste boli aj pre film o holokauste Aryan Paper. Stihli ste aj niečo porobiť?
„Áno, to bol ďalší film, ktorý sa nám so Stanleym nikdy nepodarilo nakrútiť. Najal som si tunajšieho architekta a spolu sme behali a fotili po slovenských dedinách.“
Po ktorých?
„Ó, nemám potuchy. Bol som tu niekedy, keď sa rozdelili republiky. Kedy to bolo?“
V roku 1993.
„Tak vtedy. V Brne som našiel aj niekoľko nacistických bytov a v múzeu električiek mi sľúbili nejaké požičať.“
Prečo ste ten film nedokončili?
„Kvôli Spielbergovi. Akurát vyšiel jeho Schindlerov zoznam, a my sme vedeli, že na podobnú tému by už ľudia do kina nešli.“
Ale Kubrick a Spielberg boli predsa dve úplne odlišné osobnosti, nie?
„Pri autorskom filme by to neprekážalo, ale pri komerčnej produkcii strácate veľa divákov. Niečo podobné sme už zažili. Boli sme veľmi zronení, keď sme nakrútili Olovenú vestu a v rovnakom čase bola v kine Čata. Ľudia nechceli vidieť dva príbehy o Vietname.“
Kubrick sa vraj chystal nakrútiť aj 3001: Vesmírna odysea. Minimálne to tvrdil jeho dvojník vo filme Colour Me Kubrick.
„Viem, viem, ten chlap naozaj existoval. Mohol sa vydávať za Kubricka, pretože toho pravého skoro nikto nevidel. Bol gay, a niekoľko mladých chlapcov na svoju falošnú identitu zviedol. Nemyslím si však, že je to špeciálne dobrý film. Keby tam nehral John Malkovich, bol by ničím.“
Čo treba na dobrý film?
„Fritz Lang raz povedal, že treba tri veci. Prvou je dobrý scenár, druhou dobrý scenár a treťou dobrý scenár. Spomenul som to Stanleymu, a ten to trochu upravil. Povedal mi: Vieš, potrebuješ ohromujúci začiatok, skvelý koniec a niečo veľmi dobré medzi tým.“
Nikdy nejdete robiť
umelecké dielo
Film je nevypočítateľný biznis. Veľa o tom môže rozprávať
Jan Harlan, producent Stanleyho Kubricka
Stanley sa niekoľkokrát dostal na hranu. Mnohí jeho Dvetisícjednotku vysmiali. Vraveli, že je nudná a hlúpa.
