Pukancožrúti a notorickí pisári sms, typickí návštevníci moderných multikín v obchodných domoch možno ani netušia, že čínsky režisér Zhan Yimou (podľa slovenskej transkripcie Čang Ji-mu) sa stal svetoznámym už pred desaťročiami realistickými komornými drámami (Červené pole, Ju Dou, Svit červenej lucerny, Žiť a iné).
Až neskôr začal nakrúcať výpravné kostýmové historické veľkofilmy s orientálnymi bojovými umeniami Hrdina, Klan lietajúcich dýk, Kliatba zlatého kvetu.
Do roku 1999 sú datované hneď dva jeho filmy: Nikto nesmie chýbať a Cesta domov. Oba komorné, oba civilné, realistické tak, že priam hraničia s dokumentárnou drámou. Oba neskrývajú vplyv minimalizmu, príznačného pre iránsku kinematografiu. A v oboch hrá podstatnú úlohu téma školy.
Zhodou okolností sa do slovenských kín takmer súčasne dostali dve snímky (Kliatba zlatého kvetu a Cesta domov), dokumentujúce dve tváre tohto významného režiséra, držiteľa prestížnych cien zo všetkých najväčších filmových festivalov: Cannes, Benátok i Berlína.
Napokon – Cesta domov roku 2000 na Berlinale nezískala zlato, ale len Strieborného medveďa najskôr preto, že film Nikto nesmie chýbať iba pol roka predtým dostal Zlatého leva v konkurenčných Benátkach.
Zlatého medveďa si Ji-mu z Berlína odniesol roku 1988 za Červené pole.
Luo Jü-šeng prichádza z mesta na otcov pohreb do skromnej horskej viesky. Ovdovená matka zanovito nástojí na tom, že truhlu s nebožtíkom musia z krajskej nemocnice preniesť podľa starého zvyku pozostalí. Pritom spomína, ako sa s manželom – príťažlivým vidieckym učiteľom, kedysi zoznámila. Prítomnosť iba rámcuje v podstate romantický príbeh z budovateľskej minulosti.
No i ľúbostná historka (a či skôr príbeh o odlúčení, vernosti a dôvere) je iba zámienkou na porovnanie starej a novej Číny. Režisér, známy kritik čínskej komunistickej spoločnosti (Čang Ji-mu pochádza z rodiny prenasledovanej komunistami za podporu porazeného Kuomintangu) dochádza k zaujímavému poznatku.
Vidiečanom sa dnes nežije oveľa lepšie ako kedysi. Po hmotnej stránke je zrejmý pokrok, ale ľudia sú zmätení, rezignovaní, bez optimizmu a bez viery.
Napriek tomu je tu kus nádeje: nebožtíka odnesú a podľa starých zvykov pochovajú jeho niekdajší žiaci, ba dokonca odmietnu i peniaze, ktoré im ponúka syn.
Cesta domov, videná popri Kliatbe zlatého kvetu, dokazuje, že režisér svoju filmovú reč vlastne nezmenil. Premyslene pracuje s farbou (červená ako symbol komunistickej revolúcie, ale i vrúcnej lásky), pestrofarebne odlíšenými ročnými obdobiami, panoramatickými zábermi horskej krajiny.
Zábery zo súčasnosti sú v kontraste k minulosti čiernobiele.
Rozdiel je však v tom podstatnom: Hrdina, Klan lietajúcich dýk a Kliatba zlatého kvetu sú rozprávky. No filmy Cesta domov, Nikto nesmie chýbať a zvyšné diela Čanga Ji-mu sú dojímavým, pravdivým a úprimným obrazom skutočného života.
Cesta domov (Wo de fu qin mu qin). Čína 1999, 100 minút.
Námet a scenár: Bao Shi. Réžia: Zhang Yimou. Strih: Zhai Ru. Kamera: Hou Yong. Hudba: San Bao. l Hrajú: Zhang Ziyi, Sung Honglei, Zheng Hao, Zhao Yuelin, Li Bin a ďalší.
