Tvorcovia odolali pokušeniu postaviť film na lacných emóciách a vytvorili striedme a zaujímavé dielo.
Príbeh novinára Daniela Pearla je všeobecne známy, preto len stručne. Pearl pracoval pre Wall Street Journal v Pakistane, kam sa po útoku USA na Afganistan stiahlo mnoho prívržencov Al-Káidy. Začiatkom roku 2002 skupina islamského fanatika šejka Omara Sajda uniesla Daniela Pearla. Po piatich týždňoch intenzívneho pátrania uverejnili únoscovia videozáznam s Pearlovou popravou.
Scenár k filmu vznikol adaptáciou knihy Mariane Pearlovej, v tom čase tehotnej manželky Daniela, a sleduje päť týždňov pátrania po zmiznuvšom novinárovi najmä z jej perspektívy. Hoci tragický koniec udalosti je všeobecne známy, režisérovi sa predsa podarilo vytvoriť vo filme napätie, a napriek relatívne chladnému pseudodokumentárnemu štýlu buduje Michael Winterbottom silný emocionálny účinok.
Mariane sa v tomto kritickom období správa racionálne, zo všetkých síl sa snaží prispieť k vypátraniu svojho manžela. Strach, smútok, emocionálne výstupy, ktoré by sme mohli očakávať v kontexte hollywoodskeho filmu s takým spoločensky citlivým námetom, zostanú prekvapivo bokom až do samotného finále.
Winterbottom volí omnoho rafinovanejšie stratégie, ktorými jednak pripravuje citovo vypätý záver a zároveň cez kontrast vyvoláva v divákovi emócie. Daniel vystupuje vo filme po únose iba v retrospektívnych sekvenciách. Tieto spomienkové pasáže majú oproti reálnemu príbehu pokojnejší strih i kameru. Na druhej strane však režisér zároveň potláča obvyklé príznaky retrospektív, t. j. ozvláštnenie zvukovej stopy a farebnosti obrazu.
Tieto dva protichodné postupy zaujímavým spôsobom spolupracujú. Winterbottom tak vytvára vo vizuálnej rovine dva oddelené časy, pred a po únose, časy šťastia a smútku, a súčasne zdôrazňuje ich spojitosť, kde fakt niekdajšieho šťastia motivuje zármutok nad stratou. Výlučne kinematografickými prostriedkami umocňuje emocionálny efekt straty manžela.
Ďalším momentom hodným pozornosti je, že väčšina pátrania je rozprávaná bez priamočiareho zobrazovania emócií. Mariane Pearlová (Angelina Jolie) v krízovom období svojho života podáva racionálny výkon. V kontakte s miestnou políciou a politickou reprezentáciou vystupuje vždy politicky korektne, aby nijako nepoškodila pátranie po Danielovi. Temer ťažko uveriť, že tejto žene v piatom mesiaci tehotenstva práve uniesli manžela.
Emócie, základný predpoklad diváckej účasti a súcitu, sa tak do filmového rozprávania dostávajú akousi okľukou; vnikajú doň akoby mimovoľne z konfrontácie dvoch svetov pred a po únose. K prelomeniu chladnej rozumnosti dôjde až po Pearlovej smrti, keď sa v Mariane zlomí všetka umiernená korektnosť a dá voľný priechod potlačovaným citom.
Z nadhľadu radi konštatujeme, že z námetu, ktorý by mnohí spracovali do banálneho filmu plného exaltovaných citov, vytvoril Winterbottom striedmy a zaujímavý film.
Sila srdca (A Mighty Heart), USA/VB, 2007, 107 min.
Réžia: Michael Winterbottom. Scenár: John Orloff, Mariane Pearl. Kamera: Marcel Zyskind. Hrajú: Angelina Jolie, Dan Futterman, Archie Panjabi, Denis O'Hare, Irfan Khan.
Premiéra v SR: 8. decembra.
Autor: Jakub Kudláč (Autor je publicista )
