SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Autá sa nemusia sťahovať pod zem

Tento rok získal našu najvýznamnejšiu architektonickú Cenu Dušana Jurkoviča obytný komplex Octopus Habitat. Vyrástol na Záhradníckej ulici v Bratislave a patrí medzi neveľa novostavieb, ktoré oceňujú odborníci aj laici. Jeho autorom je bratislavský rodák

Architekt Peter Sticzay–Gromski.Architekt Peter Sticzay–Gromski. (Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

PETER STICZAY­GROMSKI.

Aký je váš vzťah k miestu, kde dnes stojí Octopus?

„Žil som na Štrkovci, čo je kúsok od miesta, kde kedysi stála sódovkáreň, predchodkyňa Octopusu. Dokonca som býval presne na mieste, kde má vzniknúť ďalší náš dosť významný projekt.“

Názov vraj vznikol skôr ako návrh. Ako to bolo?

„Vybral som ho z niekoľkých názvov. Investor si dobre uvedomoval istý zlomový efekt názvu. Je podstatný, lebo meno by malo znieť a presadzovať sa. To je prvá vec, ktorou nerealizovaný barak vlastne vniká medzi verejnosť. Inak, pracovný názov pre komplex boli Raňajky v tráve. Zachoval sa v podobe impresionistického obrazu ako tapeta vo vstupnom priestore.“

Z čoho vzišiel?

„Hlavná téma bola záhrada. Navrhli sme ju na prvom podlaží. No a to sa stalo aj hlavným problémom. Špička svetovej architektúry Dietmar Eberle stavbu odsúdil.“

Prečo ju odsúdil?

„Lebo záhrada je poloverejný priestor, a ten by mal byť dostupnejší.“

Čo na to hovoríte vy?

„Celá Bratislava je na dunajskej nive a zakladať budovu v spodnej vode znamená pre investora obetovať ďalšie desiatky miliónov korún. Okrem toho sme museli reagovať na počet áut, ktoré bolo treba niekam nasťahovať. Museli sme ich dostať pod barák, no keďže sme chceli tie desiatky miliónov ušetriť, tak sme pre autopark spravili iba prvé podzemné podlažie a potom prízemné. Preto je zá­hrada na prvom nadzemnom podlaží. Táto skladačka nám úplne vyhovovala.“

Neprekážajú autá na prízemí?

„Autá sa nemusia nevyhnutne sťahovať pod zem. Dnes je spoločnosť veľmi mobilná a, bohužiaľ, bez auta si život nedokážeme predstaviť. Nemám rád pešie zóny, a zároveň si myslím, že poloverejné priestory ukazujú kvalitu bývania. Je to však zložité, lebo ide o mestské priestory. Sú najcennejšie.“

Čím?

„Môže dochádzať k prirodzenej interakcii ľudí. Na druhej strane je tu problém dnešnej, veľmi individualizovanej spoločnosti. A rušné ulice.“

Neuznávate pešie zóny?

„Robili sa v časoch, keď áut nebolo tak veľa. Dnes ich vnímam ako anachronizmus. Automobilizmus považujem za prirodzenú súčasť architektúry.“

Mnohí by vám oponovali, že ho práve pešími zónami treba obmedzovať.

„Vývoj podľa mňa smeruje inde. Ulica dnes patrí autám, a aby sme sa tu navzájom nezožrali, treba vytvárať alternatívne možnosti. Architektúra sa stáva čoraz dynamickejšou.“

Zažívame architektonický boom, spája sa s ním invázia zahraničných developerov na Slovensko. Ako to vnímate v porovnaní s Českom, kde pôsobíte?

„V Bratislave teraz mohutnie tento hendikep stavebného boo­mu. Česko bolo naštartované skôr, skôr prišiel aj zahraničný kapitál. No v tejto chvíli prekáža na horizonte Prahy a Bratislavy približne rovnaký počet žeriavov. Akurát v Bratislave je to oveľa viditeľnejšie, keďže je menšia. Táto tendencia pravdepodobne nebude nekonečná. Skepsa, dezilúzia z globalizácie, pád hypoték už teraz robia vrásky ľuďom v západnej Európe. Česko pravdepodobne pocíti túto depresiu skôr.“

Českí architekti akoby vkladali do návrhov viac svoju osobnosť. Aká je vaša skúsenosť v spolupráci so slovenskými architektmi?

„Je pravda, že Česko bolo vždy silnejšie mocensky aj ekonomicky a urodilo sa tam viac architektúry, ktorú slovenskí architekti považovali za lepšiu. No dnes je to vyrovnané. Fondy, spoločnosti a developeri podnikajú súčasne tu aj tam. Stará garnitúra stenajúcich, ubolených architektov je preč. Mladí zase v duchu globalizácie prichádzajú s úplne rovnakými, uniformovanými vecami. Rozdiel je tuším len v tom, že na Slovensku sa latky v zábrad­liach usporadúvajú vodorovne a v Česku zvislo.“

Táto situácia vám vyhovuje?

„Áno, Bratislava má úžasné pozemky, stavia sa v centre, nič také v Európe neexistuje. Situácia vrátane legislatívnych nedostatkov priťahuje pozornosť developerov z celého sveta.“

Staršie stavby padajú novým za obeť. Má zmysel bojovať o ne?

„Ťažko čeliť problému mrakodrapovej kultúry. Barok tak­isto vtrhol do renesančných miest a narobil zmätok. Vrstevnatosť však mestám svedčí. Treba sa pozerať, čím bude starý objekt nahradený. Je dôležité mať odborníkov, ktorí sú schopní posúdiť to a odhadnúť. A potom je tu ešte problém pamiatok. Nefungujú, ťažko sa dá niečoho zachytiť. Sú tu konzervatívni pamiatkari, ktorí nechajú budovu radšej zhniť, než by ju dali riešiť architektom.“

Prečo ste sa vlastne usadili v Prahe?

„Najprv som študoval architektúru v Bratislave, neuspokojovalo ma to, tak som šiel na architektúru do Prahy. Aj tam to bolo podobné. Považoval som za dôležité, aby ma oslovil nejaký výrazný kantor, a to sa nestalo. Až po škole a dvojročnom pôsobení v projekto­vých ústavoch som v jednom libereckom ateliéri začal zisťovať, o čom by asi architektúra mohla byť. A potom, hneď, ako to bolo možné, v zahraničí. V Londýne, Glasgowe, Belfaste. To bolo veľmi osviežujúce. Odtiaľ som sa vrátil, oženil som sa a ostal som napokon v Prahe.“

Ako ste sa v mladosti dostali k architektúre?

„Úplne náhodou, podobne ako väčšina Husákových detí som mal štúdium nalinajkované dopredu. Rodičia potom v pravú chvílu podporili moje ambície a zaťahali za tie správne nitky. Myslím si však, že oveľa doležitejšie pre moju budúcnosť architekta bolo, že som sa vďaka starej mame, u ktorej som trávil prázdniny a prvý školský rok, učil byť citlivejší k okolitému svetu.“

Obytný komplex Octopus na Záhradníckej ulici v Bratislave získal Cenu Dušana Jurkoviča za rok 2007.

FOTO – ARCHÍV GRIDO
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 392
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 142
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 912
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 256
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 317
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 114
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 623
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 772
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 465
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 918
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

OĽaNO hujerizuje úrady

Po tom, ako OĽaNO nanominovalo prednostov úradov, prišli s plánom, že nanominujú aj vedúcich odborov.

Dva dni nemal platiť zákaz vychádzania, o chybe vraj vláda vedela

Zákaz vychádzania bude platiť aj 25. a 26. januára.

Predseda vlády SR Igor Matovič, vľavo minister obrany SR Jaroslav Naď a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (všetci OĽaNO).
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.

Neprehliadnite tiež

Johnny Flynn ako David Bowie vo filme Stardust.
Film Správa má medzinárodné obsadenie. Na obrázku Nemci Christoph Bach a Florian Panzner.
Prehliadku Scandi v pondelok 25. januára otvorí dokument o kontroverznej aktivistke Grete Thunbergovej – Greta.
Fotografia z filmu Krajina ve stínu režiséra Bohdana Slámu.